„Chceli sme vystúpiť na Everest zo severnej strany, ale zastavilo nás počasie,“ približuje. „Urobili sme dva pokusy, na druhý sme vyšli až do výšky 7800 metrov, kde sa dá ešte postaviť stan. Teraz sme nemali nijakú šancu, nieto tam ešte chvíľu prežiť. Fúkal strašný vetrisko, povieval s nami, ledva sme kľačali na snehu. Kričal som do satelitu, či toto je naozaj ten najlepší deň na výstup. Manželka Marika mi odpovedala, áno, odteraz už bude len horšie. Museli sme to zabaliť. Tento rok sa nedostal na vrchol ani jeden človek bez kyslíka.“
Hámor tvrdí, že Everest je veľmi často nevyspytateľná hora. „Niekedy vás nepustí na vrchol aj tri-štyri roky. Najmä ak leziete spôsobom, ktorý teraz preferujeme, bez kyslíka, bez Šerpov, športovým štýlom. A potom príde rok, keď sú dva dni, keď sa to dá. Je to už takmer deväťtisícovka, na ktorej musíte mať neskutočne veľa šťastia. Byť na nej úspešný je aj o taktike, intuícii, o tom, že ste tam práve v čase, keď máte nejakú šancu. Everest je vážna hora.“ V Hámorovej horolezeckej histórii hrá významnú úlohu.
Bol vôbec prvou osemtisícovkou, ktorú zdolal pred 16 rokmi, vtedy ešte s pomocou umelého kyslíka. „Stáť na jeho vrchole je vec, ktorá sa z pamäti nevymaže, je to neskutočný zážitok.“
Hoci mu najvyšší vrch sveta dal teraz košom, nedá na neho dopustiť. „Je pánom všetkých hôr,“ nadchýna sa. „Bránim ho zubami-nechtami, keď ho očierňujú, keď počujem, že je tam obrovský bordel, množstvo ľudí. Ja to tak nevnímam. Je to stále krásna hora, kde si môžu prísť na svoje aj horolezci, aj turisti, všetci nájdu dosť miesta a možností.“
Spomína si, že správa o prvom výstupe Slovákov na najvyššiu horu planéty pred tridsiatimi rokmi ho zastihla na vojenčine. „Už pred ňou som liezol. Registroval som zo správ, že chlapci vyšli na Everest, potom prišla informácia, že zostúpil len Zolo a Juzek zahynul, to mi bolo veľmi ľúto. Priznám sa však, že pre mňa ako začínajúceho horolezca bol prelomový výstup na Kančendžongu tri roky predtým,“ zdôrazňuje.
Po tohtoročnom neúspešnom pokuse by sa ešte rád vrátil na Everest, ale netrúfa si povedať, kedy to bude. „Vybrali sme si líniu, ktorou sa ešte nik na vrchol nedostal, hoci pokusov už bolo viacero. Je nielen neprelezená, ale aj náročná a nemyslím si, že by sa práve na túto cestu niekto priveľmi hrnul. Pre nás je to teraz najmä o peniazoch, pretože tým, že Everest je najvyššia a najatraktívnejšia hora, je, samozrejme, aj najdrahšia. Tento rok sme tam dostali poriadne po hube, musím naň na chvíľu zabudnúť. Nie je to hora, na ktorú by človek pozbieral morál každý rok. Keď je niekde veľmi zle, musíte najskôr zabudnúť na najhoršie veci a potom sa vráti aj chuť a môžete pokus zopakovať,“ uzavrel popradský horolezec.