Foto: Ľuboš Pilc
V januári obsadil na náročných tratiach v Južnej Amerike vynikajúce štvrté miesto, čím o jeden stupienok vylepšil predošlé maximum Štefana Svitka z roku 2012. Pred 35. ročníkom púštneho dobrodružstva však nemá prehnané ambície. Na svoje možnosti sa pozerá realisticky.
„Viac ako dvadsať jazdcov má neporovnateľne lepšie podmienky ako my. Umiestnenie v prvej desiatke je však reálny cieľ. Ak sa nič nestane, tak v nej chcem byť a myslím si, že aj budem. Každá priečka lepšia ako piata by bola fantastická. To však neznamená, že sa nepokúsim svoje predošlé umiestnenie vylepšiť,“ usmieva sa 40-ročný rodák z Myjavy.
Pred štartom má rovnakú stratégiu ako vlani. „Nemá zmysel súťažiť hneď od prvej etapy. Získaná či stratená minúta z úvodu nehrá veľkú úlohu. Pokúsim sa jazdiť čo najrozumnejšie. Potrebujem si opäť zvyknúť na motorku. Veď od minulého Dakaru som na žiadnej takmer nesedel. Veľmi dôležitý je rešpekt. Mám veľký rešpekt pred každým človekom, kravou či býkom, ktorý stojí pri trati a neviem, čo spraví. Musíte si dávať pozor na každý detail,“ priznal.
Veľká dilema pre každého motorkára je každoročne otázka, či meniť motor počas voľného dňa alebo odjazdiť celé preteky s jedným. „Ak sa nevyskytnú problémy a nebude to v motore hrkotať, prípadne sa nepokazí prevodovka, ostaneme pri pôvodnom. Nemenili sme ho ani vlani,“ poznamenal Jakešov mechanik Jaroslav Beran. Okrem neho tvorí Nad-ress Adventure Team ešte dvojica Marián Smyčka (šofér a kondičný tréner) a nováčik Juraj Topor.
Basgitarista Tublatanky je veľký motocyklový priaznivec a po účasti na Dakare túžil už dlhé roky. V predošlom ročníku to v spolupráci s Jakešom ešte nevyšlo, teraz sa už nevie dočkať obrovského zážitku. „Ešte nemám presne stanovené povinnosti, ale nebránim sa žiadnej robote. Určite ma do niečoho zapriahnu. Vzťah k motorke mám od troch rokov, kedy ma na ňu otec prvý raz posadil. Odvtedy ma fascinuje vôňa motora,“ vraví Topor.
Jakeš si posledné dni na Slovensku nebude kaziť študovaním trate a jej najväčších úskalí, radšej sa venuje priateľke a dvom dcéram. „Vystrelíme nejaké rakety, dáme si detské a normálne šampanské a pôjdem si ľahnúť. Mapu si nikdy nepozerám vopred, nechcem si robiť ťažkú hlavu. Nezaujíma ma ani to, kto na Dakare bude a kto nie. Chýbať mi bude len Kurt Caselli, ktorý nedávno tragicky zahynul. Bol to fantastický človek. Mám ho aspoň na motorke,“ prezradil skúsený pretekár.
Motorku si po prílete do Argentíny ozdobí aj fotografiami dcér Klárky a Katky. V batožine nechýba malý plyšový hroch pre šťastie a na novej prilbe má obrázok road booku z posledného úspešného vystúpenia.