Individuálny európsky titul pred Pribilincom (1986) získala iba štvrťkárka Chmelková (1966) a diskár Bugár (1982) a po Blažekovi (1990) už len kladivár Charfreitag (2010). Pribilinec je navyše aj trojnásobný svetový vicemajster.
Chodecký mág Juraj Benčík mal na augustových majstrovstvách sveta v Moskve na starosti piatich z jedenástich atlétov slovenskej výpravy – troch z nich svojich. Matej Tóth dosiahol životný úspech, skončil piaty, najlepšie zo všetkých. Poslednú septembrovú sobotu vyhlásili slovenských chodcov roka a hneď za Tóthom skončili ďalší dvaja jeho – Anton Kučmín a Dušan Majdán.
Šesťdesiatosemročný Benčík sa napriek tomu rozhodol na poste hlavného trénera chodcov banskobystrickej Dukly po sezóne skončiť. Namiesto seba navrhol 42-ročného syna Romana, ktorý je od roku 2001 slovenským šéftrénerom chôdze a v Dukle pôsobí ako tréner mládeže. To, čo vo zväze predčasom hladko prešlo, vo Vojenskom športovom centre narazilo na odpor. Jeho vedenie rozhodlo, že partiu vôkol Tótha bude od 10. októbra viesť 35-ročný Matej Spišiak. Benčík senior má byť jeho konzultant a pomáhať synovi v práci s mládežou.
Prečo tak nečakane končíte? Zmohla vás únava, vek…?
To neprišlo nečakane. Zmenu som plánoval už po vlaňajšej sezóne.
Vtedy by mala logiku – skončil sa jeden olympijský cyklus a začínal sa druhý…
Keď som pred rokom synovi navrhol, aby prevzal mužov s tým, že ja sa budem venovať mládeži, zareagoval: Ale, otec, veď sa darí – čo ide, nemeňme.
Čo sa za rok zmenilo?
Utvrdil som sa v tom, že moja skupina, ktorá výkonnostne rastie, potrebuje viac starostlivosti, lepší servis i manažment, a privítala by aj partnerskejší vzťah s trénerom, v ktorom by nerezonoval veľký vekový rozdiel. Navrhol som Romana nie preto, že je mojím synom, ale preto, že má za sebou dvanásťročnú prax na poste reprezentačného šéftrénera chôdze a roky je najúspešnejší tréner mládeže. Navyše, pôsobí vo funkcii trénera mládeže v Dukle, do ktorej ho prijímali s vyhliadkou, že po čase prevezme moju rolu. Pretekári však uprednostili Mateja Spišiaka a vedenie VŠC vyhovelo ich prianiu.
Čím argumentovali?
Tým, že Spišiak, ktorý je bez rodinných záväzkov, sa im bude môcť viac venovať než Roman, ktorý má dvojročného syna. A že mu viac dôverujú. Navrhol som, aby sa obe skupiny – seniorská aj mládežnícka – zlúčili a obaja si boli rovnocenní, ale ani s tým som nepochodil. Vraj Spišiak nechce byť tieňový tréner…
Dosiaľ vám nevyčítali rodinkárstvo?
Ani teraz ním oficiálne nikto neargumentoval. Nepadla žiadna výhrada ani voči metódam či výslednosti. Tá jasne hovorí v Romanov prospech. Aj fakt, že bol jeden z najdôslednejších zväzových sekčných šéfov. Mimochodom, v roku 2001 si tréneri jednotlivých skupín disciplín svojho šéfa ešte volili.
Ostane šéftrénerom chôdze?
Neviem. To bude závisieť najmä od Martina Pupiša, ktorý sa ako predseda trénerskej komisie na základe konkurzu stane aj oficiálnym šéftrénerom Slovenského atletického zväzu.
Veď práve. Obaja boli predčasom vaši zverenci a Pupiš so Spišiakom spoločne trénujú momentálne najlepšiu slovenskú chodkyňu Máriu Czakovú…
Všetci boli moji žiaci, aj nový predseda zväzu Peter Korčok. Hrdím sa nimi. Ja som nebol proti tomu, aby sa Spišiakovi dala šanca, ale myslím si, že ako tréner ešte potrebuje popri niekom odborne rásť. Úprimne vravím: som zaskočený, že moji dnešní zverenci uprednostili lepšieho kamaráta, a nie väčšieho odborníka. Nechcem však prestrelky a už vonkoncom nie mediálne.
Spišiakovi by ste mali robiť konzultanta – ste ochotný?
Samozrejme. Ak budem oslovený, som k dispozícii 24 hodín. Pre mňa chôdza bola a ostáva stredobodom života. Záleží na ňom, či a do akej miery si bude chcieť dať poradiť. Vnucovať sa nemienim, mám čo robiť. V Podlaviciach sa venujem 38 deťom vo veku 6 – 10 rokov, v Bacúchu máme s Romanom a Zdenom Babíkom ďalších osemnásť. Za šesť rokov vyšlo z tejto dediny šesť reprezentantov v mládežníckych kategóriách.
Myslíte si, že taký Tóth ešte potrebuje trénera?
Maťo je úžasne inteligentný, vnímavý a kreatívny športovec. Dnes je skúsenostne aj odborne logicky ďalej ako Spišiak, ktorý zo zdravotných dôvodov skončil kariéru v dvadsiatich piatich rokoch. Ak však chce vydolovať zo seba všetok potenciál, v chodeckom maratóne sa potrebuje priblížiť k priemeru kilometer za 4 minúty a 20 sekúnd. Na 50 km slávia úspechy len chodci s osobnými rekordmi okolo 3:36. Obrazne, Tóthovi chýba ešte asi osemsto metrov. Viem, čo treba spraviť, aby mu nechýbal ani meter.
Možno aj on sám…
Odteraz bude záležať len na ňom, či na seba pritlačí alebo uberie. No nejde len oňho. Možno sa pousmejete, ale ja vidím smerom k olympiáde v Riu de Janeiro 2016 aj ďalšieho chodeckého kandidáta na úspech, azda aj medailový – Antona Kučmína.
To myslíte vážne?
Má potenciál šliapať 20 km za 1:19 h, ba aj lepšie. Ak po moskovských MS na krátkych vzdialenostiach vyhrával nad Tóthom, nešlo o náhodu. Tohto roku pre zdravotné výpadky poriadne trénoval až od konca mája. Brzdili ho aj v predošlých sezónach, za posledných päť neodtrénoval celú ani jedinú. Špeciálne tempo sme dorobili do 14. kilometra. Potrebuje ešte odmakať tri roky. Pohybovo, koordinačne a technicky však už teraz patrí k svetovej špičke. Koľko potenciálnych tromfov na OH 2016 má slovenská atletika?
Rio je ešte ďaleko, ale veľa sa ich nečrtá. A podľa vás?
Okrem Tótha určite môže byť tromfom kladivár Lomnický, možno prekážkár Kučera a keby si vyriešila problémy, tak aj kladivárka Hrašnová. Potenciál na to má, ale práve ona je dôkaz, že experimentovanie nemusí viesť k úspechu. Kde bola, keď ju viedol Hanušovský a kde je dnes, keď ju vedie jej mladší brat? Alebo výškár Horák pod Mišíkom a po pražskej avantúre. Skrátka, odstrihnúť pupočnú šnúru je veľmi rizikové. Ak som v chodeckom prípade navrhol také riešenie, aké som navrhol, tak s pocitom zodpovednosti nie k mojej rodine, ale k slovenskej atletike.