Útočil Peter Velits, vyhral Martin. Zaslúžil si to, vravel slávnejší brat

„Teším sa,“ vravel. „Bude zaujímavé jazdiť celý rok v profipelotóne v majstrovskom drese. Dúfam, že mi v tíme urobia jeho krajší dizajn ako pred rokom Maťovi Jurčovi. Musím však dodať, že je to úspech najmä na Slovensku, k lepšej zmluve či postavení v tíme mi to príliš nepomôže.“

Martin mal zdravotné problémy, prechladol a začal naplno trénovať až minulú stredu. Aj preto vynechal štvrtkovú časovku. „Necítil som sa najlepšie fyzicky, ale takticky sme to s Petrom zvládli. Trať mi sedela, aj kopec na trati. Rozhodlo, že Peter bol na tom naozaj dobre, v predposlednom stúpaní mu nik nestačil, ale v záverečnom okruhu sa spojili dva tímy, Přibram a Dukla, a dostihli ho.“

Bratia pripustili, že to bola nakoniec jazda pelotónu proti Velitsovcom. V závere, asi dvanásť kilometrov pred cieľom, vystriedal vpredu Petra Martin a útok dotiahol do konca. „Možno som súperov trochu prekvapil, už nestačili zareagovať. Ocitol som sa pred balíkom v malej skupine a zaútočil som pod kopcom.“

Martinov výkon ocenil aj jeho brat. „Jazdil od začiatku dobre, bol vždy vpredu v nejakej skupine, robil mi preteky ľahšie, nemusel som sa príliš namáhať. Som spokojný, že vyhral Martin. Titul zostal doma. Prajem mu ho. A aj si ho za tento výkon zaslúžil.“

Asi v polovici pretekov, v piatom okruhu, sa sformovala šesťčlenná skupina. V závere sa rozpadla, ale na čele pelotónu sa až do konca udržal mladý slovenský pretekár Matej Vyšňa z trenčianskej Dukly (o desať dní oslávi 21 rokov), ktorý skončil v bánoveckom cieli najlepšie zo Slovákov, na treťom mieste (M. Velits bol celkovo piaty), a získal titul v kategórii do 23 rokov. Celkové víťazstvo v spoločnom českom a slovenskom pelotóne a český titul vybojoval Mareš.

„Keď sme unikli, vedeli sme, že do cieľa je ďaleko,“ opisoval situáciu Vyšňa. „Náš náskok sa však zvyšoval, chceli sme sa udržať vpredu čo najdlhšie a tajne som dúfal, že mi to môže vyjsť. Zo začiatku pretekov som sa trápil, postupne sa to zlepšovalo. Získal som vôbec prvý slovenský titul, nepodarilo sa mi to ani medzi žiakmi.“

Väčšinu pretekov vládlo nepríjemné počase, lialo, vyčasilo sa až potom, keď najlepší prichádzali do cieľa. „Museli sme v priebehu pretekov odpratávať blato a nečistoty z cesty,“ približoval jeden z organizátorov Ján Petrovič. Na okruhu bolo náročnejšie stúpanie pod Jankovým vřškom. ..Najmä zjazd z neho bol v tomto počasí nebezpečný a náročný najmä na techniku jazdy a koordináciu, videl som aj dosť pádov."

Najlepší však tieto nástrahy zvládli. „Bolo to trochu riskantnejšie, viac sme si museli dávať pozor, ale pokiaľ nie je zima, dážď nám natoľko neprekáža,“ pripomínal Martin Velits.