Z bojazlivého mladíka sa včera stal strieborný medailista z olympiády v Tokiu 2020.
„Domnievam sa, že jeho najlepšia vlastnosť je cieľavedomosť. Vie urobiť pre dosiahnutie cieľa veľa a je v tom vytrvalý,“ tvrdí Michal Martikán.
Z toho mladého niečo bude
Pre Grigara bol obrovským vzorom. Nie div. Zakaždým, keď sa päťnásobný olympionik Martikán vracal z Hier na rodný Liptov, mal v batožine pribalený cenný kov. Dvakrát zlatý i strieborný a raz bronzový.
„Často som mu dával rady. Ak sa nemýlim, minimálne dva roky sme boli tréningovými partnermi. Vyzeral, že ho to baví a chcel sa veľa a rýchlo učiť,“ spomína Martikán.
Spoločne s ďalším rýchlym Liptákom na divokej vode – Alexandrom Slafkovským – si spomínajú na prvé Grigarove jazdy pod taktovkou dvojnásobnej víťazky OH v kajaku Eleny Kaliskej.
„Učila ho jazdiť a spoznávať vodný slalom,“ pripomína Martikán.
„Kedy som ho zaregistroval prvýkrát? Keď ledva trčal z lode v Mikuláši na kanáli. Jazdil s Elenou, veľmi ho to bavilo. Zaujali ma jeho vlohy aj chuť. Niekto má jedno, iný druhé. Ak chcete uspieť, musíte mať oboje. Už v mladom veku mu to išlo technicky dobre. Hovorili sme si: Z toho mladého niečo bude,“ pritaká Slafkovský.
Alica v krajine zázrakov
Odvtedy prešiel Grigar obrovský kus cesty. Občas vyčaruje úsmev, väčšinou je to však o drine či hneve.
Čítajte viac NÁZOR: Grigar dostal facku. Všetci si z neho môžeme vziať ponaučenie
„Jakub je veľké dobráčisko. Často uprednostňuje potreby druhých pred svojimi. Niekedy sa mu to vie vypomstiť a býva nahnevaný. Väčšinou na seba. Je rád, keď veci idú podľa plánu. Keď to tak nie je, nestíha a má nervy,“ vysvetľuje Slafkovský. „Jasné, že sa vie aj nahnevať. Snaží sa to však nedávať najavo,“ smeje sa Martikán.
Grigar časom prichádza na to, že občas dobré slovo nepomôže a treba aj lakte. „Čím je starší, tým viac ich vystrkuje. Už to predsa nie je benjamínok ako v Riu. Nie je to však hrozné,“ upokojuje Slafkovský. „Môžeme polemizovať, či by vďaka tomu nebol úspešný skôr,“ zamýšľa sa Martikán.
Po prechádzajúcej olympiáde v Brazílii, kde Grigar obsadil piatu priečku, postupne vytriezvel a poučil sa.
„V Riu mal 19 rokov a bol tam ako Alica v krajine zázrakov. Nikto od neho nič nečakal a skončil piaty. Samozrejme, keď vediete väčšinu trate a nezískate cenný kov, tak to zamrzí. Bola to veľká skúsenosť. Výsledok sme videli v piatok. Keby si z Ria nevzal správne veci, teraz by sme sa nerozprávali o Tokiu,“ je presvedčený Slafkovský.
Bez kriku a nátlaku
Po rokoch sa pod päť kruhov vrátil. Zo začiatočníka bol spolufavorit na medailu. Skúsenejší, zrelší a podľa slovenských vodnoslalomárskych ikon aj mentálne odolnejší.
Dávame do pozornosti OH Tokio 2020: pozrite si kompletné výsledky
„Pochopil, že pokiaľ chce uspieť na olympiáde, musí ísť odvážnejšie a veriť, že zvládne aj náročnejšie kombinácie bránok,“ tvrdí Martikán.
„V Riu vyletel, ale potom prišli facky a dva roky slabé výsledky. Pochopil, že musí viac pracovať, lebo sa to nedá zlomiť len talentom alebo tým, že ho to baví. Začal drieť,“ dopĺňa Slafkovský.
S Grigarom má spoločného trénera Stanislava Gejdoša. A obaja sa zhodli, že strieborná jazda nie je dielom šťasteny, ale odrazom tvrdej práce a kvality.
„Ukázali sme mu cestu, ale vybrať si ju musel sám. Krik ani nátlak u nás nefunguje. Keby to dostal príkazom, bude sa stavať na zadné a dlho to nevydrží. Takto sa ukázalo, že táto cesta je správna,“ uzavrel Slafkovský.
Čítajte viac Skromný Grigar: Smiech, drina, plač. Toto nie je úspech jedného muža