Vďaka pretekárovi Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica sa Slovensko teší z ďalšej zlatej medaily aj z historicky prvej atletickej v ére samostatnosti.
Rozhodol sa pre chôdzu
Pobehoval a športoval pomedzi nitrianske paneláky ako ostatné deti. Najskôr naháňal loptu v kopačkách, potom túžil zastavovať puky ako hokejový brankár, skúšal to aj s karate. Napokon zvíťazila kráľovná – atletika.
„Asi ma viac oslovuje indiviuálny šport a výkon,“ vysvetlil svoj výber. V jedenástich rokoch sa deti zvyčajne zamýšľajú nad jednoduchšími vecami. Matej Tóth bol výnimkou. V špecializovanej atletickej triede mu ulahodili najmä dlhé behy. Chcel sa stať profesionálnym športovcom.
O dva roky prišiel prvý chodecký úspech i definitívne rozhodnutie. „Rok po začiatku seriózneho tréningu som sa stal majstrom Slovenska v kategórii žiakov, potom prišli prvé reprezentačné štarty a bolo rozhodnuté,“ spomínal si na svoje začiatky v chôdzi z roku 1996, ku ktorej ho doviedol jeho prvý tréner Peter Mečiar.
O tri roky svoj nesporný talent potvrdil na majstrovstvách sveta do sedemnásť rokov v poľskom Bydgoszczi, na 10 kilometrovej trati obsadil ôsmu priečku. Na európskom šampionáte juniorov 2001 bol šiestym najlepším.
„Pri snahe o prienik do svetovej špičky rozhoduje tvrdá kontinuálna práca. Chodec sa nenarodí z ničoho, ani sa nenaučí chodiť za týždeň. Je to veľmi dlhodobý proces,“ ozrejmil.
Pracovitosť s pokorou
Na majstrovstvách sveta 2009 v Berlíne prišiel okrem ôsmeho miesta na dvadsiatke aj prvý solídny výsledok na kráľovskej päťdesiatke – deviata priečka. Vtedy prišlo k zlomu. V roku 2011 ovládol v mexickej Chihuahue Svetový pohár, o rok na to si úspech zopakoval na kontinentálnych majstrovstvách v portugalskom Olhau. A keď pred štyrmi rokmi v Londýne obsadil po vylúčeniach dopingových previnilcov celkovo piatu priečku, definitívne sa zaradil medzi najlepších.
„Pri našej disciplíne neexistuje náhoda. Rozhoduje taktika, skúsenosti, cit pre tempo, športový intelekt. Ani najväčší talent nemá na päťdesiatke šancu proti menej talentovanému, ale pracovitejšiemu chodcovi. Na to treba byť odolný, cieľavedomý, inteligentný a hlavne pokorný,“ vraví 13-násobný seniorský majster Slovenska.
Rok 2015 bol pre Tótha výborným. Svoj najhodnotnejší výkon predviedol na domácej pôde v marci počas 34. ročníka Dudinskej päťdesiatky. Časom 3:34:38 h zaznamenal tretí najhodnotnejší výkon v histórii. O päť mesiacov na svetovom šampionáte v Pekingu svoje jubilejné desiate vystúpenie v najdlhšej chodeckej disciplíne premenil na zlatý titul majstra sveta.
„Po triumfe na MS sa toho zmenilo veľa, ale môj život ako celok určite nie. Stále som ten istý Maťo Tóth, otec dvoch krásnych dcérok, manžel úžasnej manželky a človek, ktorý robí v živote, čo ho baví a napĺňa,“ vravel skromne ešte pred začiatkom olympiády.
Počas pretekov sa maximálne koncentruje na výkon, svoje tempo, súperov, rozostupy, techniku, ale aj na občerstvovanie či srdcovú frekvenciu. V závere sa jeho myšlienky obracajú k najbližším. „Nad rodinou, čo je moja veľmi silná motivácia, zvyknem premýšľať až v závere pretekov. Vtedy už ide kontrola stavu bokom a na rad prichádza boj a živelnosť.“
Všetko z toho pod sochou Krista úžasne predviedol vo svojom štvrtom olympijskom štarte, šiel svojím tempom, rozumne si rozložil sily a po bravúrnom výkone sa dočkal vytúženého olympijského zlata!