Priamo do dejiska tohtoročných olympijských hier – Ria de Janeiro. Takmer dvanásťmiliónové mesto na juhovýchode krajiny pozná od A po Z. Už štyri roky v ňom pracuje ako turistická sprievodkyňa. „Na olympiádu sa nesmierne teším. Doma som nebola poriadne dlho. Je preto pre mňa ohromným zážitkom vidieť krajanov. Najmä v blízkosti pláže Copacabana ich začína s blížiacim sa športovým sviatkom pribúdať,“ referuje z Ria zhovorčivá Slovenka.
Aká cesta vás zaviedla do Brazílie?
Poriadne kľukatá. Na Slovensku nežijem už pätnásť rokov. Od devätnástich som pracovala v Taliansku. Najprv som sa venovala sezónnym, letným prácam, neskôr som robila v reštaurácii. Odtiaľ som odišla na dva roky do Švajčiarska. Ďalších šesť som pobudla v Írsku, pracovala som v domove dôchodcov, ako detská opatrovateľka či v kaviarni. S Dublinom som sa však nedokázala identifikovať. A keďže už predtým som bola v Brazílii – v meste Fortaleza – tak som sa rozhodla pre návrat.
Očarila vás Brazília?
Jednoznačne. Najmä tunajší spôsob života. Brazílčania žijú pohodový život. Snažia sa užívať si ho naplno. Povedala by som, že Brazília je srdce tejto planéty. Panujú tu stále iné, podstatne ľudskejšie hodnoty, aké sú prirodzené v iných častiach sveta.
Ako by ste charakterizovali Brazílčanov?
Ako veselých a veľmi úctivých ľudí. Pocítila som to hneď po svojom príchode do Južnej Ameriky. Pred cudzincami majú ohromný rešpekt. Vnímajú ich ako niečo viac. Myslia si o nich, že sú civilizovanejší, vzdelanejší, na vyššej úrovni. Na začiatku mi vraveli, že sú nesmierne radi, že som k nim prišla žiť. Prejavovali dokonca vďaku. Záležalo im na tom, aby som sa cítila dobre. Boli nesmierne priateľskí, štedrí.
Vyskytujú sa v ich náture aj prvky typické pre južanské povahy?
Určite. Na všetko majú čas. Nikam sa neponáhľajú, všetko robia na poslednú chvíľu. Žijú ležérnym štýlom života. Nemôžete od nich čakať veľkú mieru zodpovednosti. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa v apríli zrútila časť cyklistickej lávky, pod ktorou zahynuli dvaja ľudia.
Ako to myslíte?
Brazílčania jej výstavbu podcenili. Mali počítať s tým, že by mala odolať silným vlnám oceánu. Lenže v krajine vládne veľká korupcia, zákazku dostane hocikto. A potom firmy šetria na materiáloch a najmä na ľudskej sile. Robotníci dostávajú mizerné peniaze. Nemajú potom motiváciu pracovať zodpovedne a mnoho vecí podcenia. Nemá to však význam hovoriť Brazílčanovi. Keď vám raz povie, že to tak bude, tak to nezmení. Neustúpi ani za svet. Možno aj preto sú vo svete pochybnosti, či je krajina pripravená na olympiádu.
Foto: ARCHÍV KATARÍNY CHLÁDEKOVEJ
A je? Aká atmosféra vládne dva dni pred otvorením olympijských hier v ich dejisku?
Keďže žijem len pätnásť minút od olympijskej dediny, cítim príchod Hier veľmi intenzívne. Najmä počas predošlých troch týždňov postupne prichádzalo do Ria čoraz viac cuzdincov – športovcov či členov podporných tímov, ktorých rozoznávame vďaka akreditáciám na krkoch. Myslím si, že práve oni sa starajú o prajnú atmosféru, ktorú prenášajú aj na domácich. Tí mali obavy, ako olympiáda ovplyvní najmä dopravnú situáciu, no teraz je z nich skôr cítiť nadšenie z toho, že sa schyľuje k výnimočnému sviatku.
Ako ovplyvní olympiáda bežný život obyvateľov Ria?
Zvykať si musia na veľa zmien v meste. Viacero ulíc je už dlhšie uzatvorených, doprava je presmerovaná. Z bezpečnostných dôvodov pribudli rôzne obchádzky. Všetko by mala zjednodušiť nová linka metra číslo 4. Má viesť k pláži Copacabana a ďalším centrám olympiády. Domácim sa ju však nepodarilo dokončiť tak, ako si predstavovali. Používať ju preto budú len majitelia vstupeniek na športové podujatia. Pre tých sú, samozrejme, pripravené aj špeciálne autobusové linky. Mohli by ich využívať aj domáci, no museli by si zakúpiť špeciálnu kartičku. Je však veľmi drahá.
Je znakom príchodu olympiády aj zvýšená ostraha v meste?
Samozrejme. Už viac ako mesiac je v Riu podstatne väčší počet bezpečnostných zložiek, najmä vojakov. Popri hlavnej autostráde, ktorá vedie k olympijským športoviskám, majú špeciálne vojenské jednotky rozložené veľké stany. Dá sa povedať, že tu utvorili takú menšiu armádu. Domáci to však absolútne chápu. Uvedomujú si hrozby a vedia, že bezpečnosť je prvoradá.
Je v meste vidieť aj odpor bežných obyvateľov voči olympiáde?
Z vlastnej skúsenosti mám pocit, že miestni sa rozdelili na viacero skupín. Sú takí, ktorých olympiáda absolútne nezaujíma. Potom sú aj takí, ktorí počas olympiády radšej vycestujú z mesta. Deti totiž dostali extra prázdniny, ich rodičia si preto radšej zoberú dovolenky a z Ria na čas odídu. To sa nepozdáva majiteľom mnohých menších, okrajových reštaurácií. Obávajú sa, že ich zisky v auguste podstatne poklesnú. Na druhej strane je mnoho ľudí, ktorí využijú príchod cudzincov a prenajmú im svoje byty za veľmi solídne peniaze.
Pred dvomi rokmi hostila Brazília futbalové majstrovstvá sveta, teraz olympiádu. Ako reagujú domáci na to, že vláda investovala do dvoch veľkých športových sviatkov desiatky miliárd dolárov?
Ako všade, aj v Riu je mnoho odporcov týchto krokov. Tvrdia, že predstavitelia štátu mali peniaze radšej využiť na zlepšenie pomerov a podmienok v zdravotníctve či školstve. Uvedomujú si však aj to, že olympiáda ešte výraznejšie pozdvihnne cestovný ruch v Brazílii, z ktorého môže potom krajina dlho žiť. Napokon, v Riu vyrástlo vďaka olympiáde množstvo hotelov, nákupných centier. Tie budú počas Hier plné.
O Brazílii sa hovorí ako o krajine s vysokou mierou kriminality. Majú cudzinci dôvod na obavy?
Kriminalita je typická najmä pre chudobné časti – tzv. favely. Tie sú najnebezpečnejšie. Vládnu v nich úplne iné zákony, iný štýl života. Nazvala by som ho – svojský. Cudzinci by sa im mali vyhýbať, pozor by si však mali dávať aj v centre mesta.
Prečo?
Miestni vreckári sa nevyznačujú len tým, že vás bez vášho vedomia okradnú. Tým, že sú často pod vplyvom omamných látok – najčastejšie drog – správajú sa agresívne. Bez váhania na vás vytiahnu nôž. Neoplatí sa chodiť ovešaný zlatom. Skôr je lepšie mať pri sebe najmä také veci, ktorých prípadnú stratu nebudete natoľko ľutovať. Paradoxom je, že do faviel robíme aj výlety pre turistov, miestni sú už na ne zvyknutí a vtedy nerobia problémy.
Máte aj vy skúsenosť s vreckármi či miestnymi gangmi?
Zatiaľ, chvalabohu, nie. Ale počula som o mnohých prípadoch, keď skupinky banditov využili dopravné zápchy a prepadli stojace autá. Rad za radom ich vyrabovali. Vďaka olympiáde by však kriminalita mohla klesnúť. Policajti sú na každom rohu, čo je výstraha aj pre kriminálnikov. Napriek tomu neodporúčam, aby ľudia nosili pri sebe veľký obsah peňazí a pohybovali sa osamote. Navyše, treba si dať pozor aj na špekulantov. Mnohí z pouličných predajcov budú chcieť na cudzincoch zarobiť. Myslia si totiž, že Európania sú veľmi bohatí. Hovoria, že im to trčí z tvárí.
Okrem kriminality je v poslednom čase veľkou témou aj vírus zika. Viaceré športové hviezdy preň odmietli do Brazílie cestovať. Nakoľko sú ich obavy z nákazy opodstatnené?
Viem si predstaviť, ako ľudia v Európe vnímajú ziku. Stretla som sa s tým, že niektorí z dovolenkárov zrušili cestu do Brazílie len preto, že sa obávali ochorenia. Vnímali to tak, že komáre tu ľudí priam terorizujú. Keď som sem prišla pred štyrmi rokmi, bol tu vysoký výskyt komárov. Dôvod bol prozaický. Začala sa výstavba olympijských športovísk, dediny, čo komárom prospievalo. Rozmnožujú sa totiž v stojatých vodách, ktorých tu bol dostatok. Teraz, keď už sú práce ukončené, som si všimla, že najmä počas posledného roka výskyt komárov rapídne poklesol. Spávam pri otvorenom okne a komáre ma veru neštípu.
Netreba sa ziky teda obávať?
Absolútne nie. Komáre, ktoré sú nositeľmi nákazy, sa vyskytujú predovšetkým v chudobnejších štvrtiach. Zdržiavajú sa predovšetkým v odkvapových rúrach. Navyše, domáci podnikli voči komárom viacero opatrení.
Aké?
Od vydymovania až po chemický zásah či výskum. V Riu sa nachádza svetoznáme laboratórium, v ktorom vedci intenzívne pracovali na mutácii tohto druhu komára. Cieľom bola jeho sterilizácia – aby nebol nositeľom vírusu.
Foto: ARCHÍV KATARÍNY CHLÁDEKOVEJ
Zlé referencie šli z Ria aj ohľadom mimoriadne znečistenej vody – najmä v zátoke Guanabara, kde budú súťažiť triatlonisti či jachtári. Ako sa Brazílčania popasovali s týmto problémom?
V porovnaní so stavom, aký vládol v Guanabare pred niekoľkými rokmi, je terajšia situácia podstatne lepšia. Myslím si však, že Brazílčanom sa nepodarilo vyčistiť vodu do takej miery, ako by si možno predstavovali športovci či ľudia z Medzinárodného olympijského výboru. Napokon, kúpať sa tam nechodím.
To neznie veľmi povzbudzujúco…
Treba sa na to pozerať z toho hľadiska, že baktérie sú v Južnej Amerike iné ako v Európe. Organizmus cudzincov preto nie je na ne zvyknutý. Nemyslím si však, že by im hrozilo nejaké nebezpečenstvo. Prinajhoršom dostanú hnačku. Aj preto neodporúčam návštevníkom olympiády kupovať si na pláži krevety. Ich skladovanie nie je práve najlepšie.
Mimochodom, tešíte sa na olympiádu?
Určite, najmä na atmosféru. A na Slovákov. Doma som nebola štyri roky, a preto je pre mňa vzácne, že uvidím toľko krajanov pokope. Najmä v oblasti Copacabany som už videla viacerých fanúšikov zo Slovenska. A teším sa na ďalších.
Aké počasie ich v Riu privíta?
Keďže sa mesto nachádza pri mori, panuje tu počas celého roka vyššia vlhkosť. Teploty však nie sú extrémne vysoké. Skôr sa striedajú chladnejšie dni s priemernými. Momentálne sa teplota pohybuje od 20 do 25 stupňov. Horúčav sa športovci ani návštevníci olympiády nemusia obávať.
Budete aj vy priamo pomáhať olympiáde?
Tak trochu pomáham českej výprave. Nemám síce zmluvu s Českým olympijským výborom, no zabezpečujem pre nich transfery, v prípade potreby aj preklady. Rôznymi spôsobmi sa starám v podstate o všetkých, ktorí budú členmi Českého olympijského domu.
Katarína Chládeková
Narodila sa 5. septembra 1979 vo Zvolene. Pochádza z ôsmich detí. Už pätnásť rokov žije v zahraničí. Najprv pracovala v Taliansku, potom vo Švajčiarsku a Írsku. Do Brazílie odišla pred štyrmi rokmi. Vyštudovala tam strednú školu obchodu a podnikania. Zamestnala sa ako cestovná sprievodkyňa. Medzi jej záľuby patria tanec, čítanie kníh, cestovanie a jazda na koni.