Keďže Felixová sa nestihla letecky presunúť na Slovensko pred uzatvorením hraníc, musela hľadať alternatívne spôsoby dopravy. Repatriačný odvoz domov sa začal v Madride.
"V klube sa na mňa vykašľali. Nikto ma nechcel odviesť, pretože nechcel ísť do španielskeho epicentra nákazy – Madridu. Musela som cestovať vlakom, čo ma spočiatku desilo. Myslela som, že bude preplnený a že sa v ňom určite nakazím.
Nakoniec som prišla na nástupište, kde sme stáli dokopy traja. A tak som cestovala sama vo vozni,” vyrozprávala svoj príbeh pre portál Basket.sk.
Pracovníci ambasády prerozdelili cestujúcich do autobusov, tí museli vypísať čestné prehlásenia.
"V nich sme museli súhlasiť s povinnou štátnou karanténou, s odobratím vzoriek na test korony a prehlásiť, že sa cítime zdravo a že celú cestu budeme mať na tvári rúško. Oznámili nám, že cesta bude trvať 40 hodín. Skoro ma vystrelo. Počítala som najviac s 30 hodinami,” vravela basketbalistka a pokračovala:
„Nespala som dve noci, až napokon po 32 hodinách cesty sme prekročili slovenské hranice. Pred autobus sa zaradili policajné autá a viedli nás, no ani šoféri nevedeli kam. To kvôli tomu, aby nás do cieľa nemohli prísť čakať a doslova uniesť domov naši príbuzní.“
Napokon skončila v stredisku Smrekovica, ktoré sa nachádza len kúsok od jej rodného Ružomberka. Na Smrekovicu sa však z neďalekej dediny kvôli snehu nedalo dostať hocijakým vozidlom a tak unavení Slováci čakali vo svojom autobuse na pristavenie tatrovky.
Po vyše 40 hodinách cesty vystúpili do poriadneho mrazu, zväčša v teniskách a mikine, keďže kvôli španielskemu teplému počasiu nič iné nemali.
"Posadili sme sa na studené špinavé lavice a tatrovka s otvorenou korbou nás 40 minút viezla v totálnej zime na chatu do karantény. V snehu nás nechali čakať ďalších 20 minút na pridelenie izby a my v mikinách a plátenkách sme na ľade vtipkovali, že ak aj koronu mať nebudeme, tak minimálne zápal priedušiek áno,” prezradila Felixová.
V repatriačnom stredisku ju testovali v piaty deň pobytu. Po niekoľkých dňoch jej prišiel email s výsledkami.
Foto: SITA, Marek Mrviš
„Všetkým štyrom babám na izbe nám prišiel naraz mail, že sme negatívne a môžem ísť domov. Asi nikdy som sa z ničoho netešila tak, ako z tejto správy,“ tvrdila. Z jej skupiny, s ktorou cestovala dva dni v autobuse, bolo šesť ľudí pozitívnych.
"Tu sa ukázalo, ako je rúško dôležité. Síce sme na ne celý čas nadávali, ako sa s nimi nedá dýchať, ale podľa všetkého nás zachránili od nákazy. Nikomu by som nepriala povinnú karanténu s takouto maximálnou ostrahou, pretože je to psychicky veľmi náročné.
Bola to určite najdlhšia a najzaujímavejšia cesta domov po sezóne, akú som kedy zažila. A určite už takú ani nezažijem,” dodala Felixová pre Basket.sk.