Po tom, ako v prvom zápase prehrali v Česku 0:3, zdolali súpera na popradskej palubovke 3:2. „Mrzí ma len duel v Jablonci. Hrali sme slabo a ustráchane,“ vraví reprezentačný tréner Marek Rojko (39).
Aké pocity prežíva tréner po zápase, v ktorom jeho družstvo zvíťazí, no tešiť sa nemôže?
To sú také paradoxy. Počas zápasu v Česku som sa cítil, akoby šlo všetko mimo mňa. Akoby mi scenár nedovoľoval zasiahnuť do jeho priebehu. V Poprade to bol presný opak. Všade bolo veľa emócií, hrali sme dobre. Preto som nemal po zápase len negatívne emócie, ale uvedomil som si, že aj toto víťazstvo môže mať pre budúcnosť nejaký význam.
Ako sa s odstupom jedného dňa dívate na pôsobenie svojho tímu v kvalifikácii?
Musíme si priznať, že v základnej skupine sme na Chorvátky skrátka nemali. Ponúkajú top európsky level a ten rozhodne nedosahujeme. Preto sme potrebovali pripraviť družstvo na zvyšné štyri zápasy, aby sme mohli hrať baráž. Tie sme zvládli, hoci Izrael bol v renkingu pred nami. Aj to naznačuje, že sme urobili nejaký posun.
Pred barážou s Českom nebol váš tím v pozícii favorita. Bolo v jeho silách prekvapiť súpera?
Mrzí ma len prvý zápas v Jablonci. Odohrali sme ho slabo a ustráchane. Po predošlej skúsenosti z baráže s Azerbajdžanom som si myslel, že už sa nám niečo také nestane. No stalo sa. Priebeh toho zápasu nebol adekvátny kvalitám oboch súperov.
V odvete však podali vaše zverenky podstatne lepší výkon…
Áno, hrali na hranici možností. To, že sme prehrali v prvom a treťom sete o dva body, sa skrátka v takýchto zápasoch stáva. Taký je život. Dievčatá však zareagovali po nevydarenom prvom zápase skvele a prakticky žiadna z nich nezahrala slabo.
Pri reprezentácii ste tretí rok, pod vaším vedením napreduje. Čo ešte chýba družstvu k tomu, aby sa dostalo na úroveň napríklad českého a pravidlne postupovalo na majstrovstvá Európy?
Počas prvých dvoch sezón som pracoval s tímom zakaždým len štyri týždne, čo je veľmi málo. Tentoraz sme po prvý raz hrali Európsku ligu, čo nám zabezpečilo množstvo prípravných zápasov. A práve konfrontácia s medzinárodným volejbalom je cestou k zlepšeniu sa.
Ďaleko k postupu na ME nemali Slovenky vlani ani dva roky predtým. Výber do 19 rokov obsadil na domácom európskom šampionáte šiestu priečku. Budúcnosť slovenského ženského volejbalu zrejme nevyzerá zle…
Vôbec nie. Viaceré naše hráčky pôsobia druhú či tretiu sezónu za hranicami, máme teda poloprofesionalizovanú reprezentáciu. Do nej by mali vstúpiť 2–3 hráčky z juniorky. Navyše, základ tímu má 23 – 25 rokov, čo nám dáva šancu na posun vpred ešte v najbližších troch či štyroch sezónach. O reprezentáciu sa rozhodne neobávam.