Pred sebou má veľkú výzvu. Národné mužstvo sa pokúsi priviesť k úspechu na majstrovstvách Európy, ktoré hostí začiatkom októbra okrem Bulharska aj jeho vlasť.
„Cieľ bude jednoznačný. Chcem, aby mužstvo hralo organizovaný, dostatočne agresívny volejbal a myslelo za každých okolností na víťazstvo,“ vraví päťdesiatročný expert s tromi titulmi z talianskej A1.
Čo rozhodlo o tom, že ste prijali ponuku Slovenskej volejbalovej federácie?
Keď mi zatelefonoval šéf slovenského volejbalu Ľubor Halanda, s ktorým sa veľmi dobre poznám z jeho pôsobenia v Marche, bol som poctený. Keďže mi nechýbala chuť viesť po prvý raz v kariére národný tím, dohodli sme sa veľmi rýchlo – v priebehu týždna. Ponuku trénovať Slovensko vnímam ako veľkú výzvu.
Čo viete o slovenskom volejbale? Poznáte niektorých hráčov?
Poznám všetkých slovenských volejbalistov, ktorí pôsobia alebo pôsobili v talianskej lige – Emanuela Kohúta, Martina Nemca i Františka Ogurčáka. Mám aj videá, na ktorých sú ostatní hráči, pozorne som si ich preštudoval. Úroveň slovenského volejbalu je dobrá, opiera sa o viacerých talentovaných reprezentantov. Treba však pokorne priznať: svetová špička je o čosi ďalej a čaká na nás kus tvrdej práce, aby sme sa mohli zlepšiť.
Ako by ste sa predstavili slovenským fanúšikom?
V prvom rade je pre mňa veľkou cťou viesť váš národný tím. Trénovať reprezentáciu je úplne iné ako pôsobiť na klubovej úrovni. Cítim oveľa väčšiu zodpovednosť. Nechcem sklamať slovenských fanúšikov. Rád by som naplnil ich sny. Preto im sľubujem bez ohľadu na výsledky, že pre Slovensko urobím maximum. Taktiež aj od hráčov budem vyžadovať, aby zo seba zakaždým vydali na palubovke všetky sily.
Ste tretím Talianom na slovenskej lavičke. Radili ste sa pred podpisom zmluvy s Emanuele Zaninim a Flaviom Gulinellim?
Flavia i Emanueleho poznám veľmi dobre. Mám v pláne spojiť sa s nimi a vypočuť si ich postrehy.
Neobávate sa porovnávania s vašimi talianskymi predchodcami?
Nie. Od prvého okamihu, keď začnem s tímom prípravu na majstrovstvá Európy, sa sústredím len na to, aby som Slovensku odovzdal všetku svoju energiu. A pomohol mu k čo najlepším výkonom.
Boli ste už niekedy na Slovensku? Čo viete o našej krajine?
Ako turista som navštívil Bratislavu. Okamžite som si ju zamiloval a už sa neviem dočkať, keď sa do nej opäť vrátim.
Vašou prvou veľkou úlohou bude kvalitne pripraviť mužstvo na októbrové majstrovstvá Európy. Aké ambície bude mať Slovensko v náročnej základnej skupine, kde sa stretne s Ruskom, Srbskom a Fínskom?
Cieľ bude jednoznačný. Chcem, aby mužstvo hralo organizovaný, dostatočne agresívny volejbal a myslelo za každých okolností na víťazstvo. Naša skupina je mimoriadne atraktívna, o kvalite súperov nemusíme ani hovoriť. Všetci vieme, s kým máme česť. Na prípravu nebudeme mať síce veľa času, no pokúsim sa so svojimi spolupracovníkmi dostať tím do najlepšej formy.
Vaším asistentom sa stal Andrej Kravárik. Hovorili ste už spolu?
S Andrejom sme si už vymenili zopár emailov a čoskoro sa stretneme. Verím, že naša spolupráca bude veľmi plodná.
Čo považujete za najväčší úspech v kariére?
Úspechy sú tým, čo nás ženie vpred, prečo sa chceme neustále zlepšovať. Nesmierne si vážim najmä prvý z troch talianskych titulov či triumf v Pohári CEV. Nazad sa však už nechcem dívať. Správny športovec musí hľadieť do budúcnosti, a preto verím, že najcennejší úspech ešte len dosiahnem. Trebárs v službách slovenskej reprezentácie.
V Taliansku pôsobí slovenská futbalová hviezda Marek Hamšík. Videli ste ho už v akcii?
Veru nie. Viem však o tom, že je kapitánom Neapola.
Drukujete niektorému z talianskych klubov?
Priznám sa, že nie som futbalovým fanúšikom. Sympatizujem však s Juventusom Turín.
Akým typom trénera ste? Emotívny či skôr pokojný?
Myslím si, že dobrý tréner by mal byť schopný prispôsobiť sa situácii a podľa toho konať.
Poznáte už niektoré slová zo slovenčiny či tradičné slovenské jedlá?
Viem povedať dobrú noc, poznám víťazstvo, to je zatiaľ všetko. Pokiaľ ide o vašu kuchyňu, ochutnal som halušky, rád mám aj pstruha na rasci so zemiakmi.
Kto je Alberto Giuliani
Narodil sa 25. decembra 1964 v malom stredotalianskom mestečku San Severino Marche. V najvyššej talianskej súťaži, ktorá patrí k najlepším na svete, trénoval postupne Corigliano (2006 – 2008), Veronu (2007 – 2009), Cuneo (2009 – 2011), Maceratu (2011 – 2015). Od tohto roku vedie Piacenzu, v ktorej pôsobí aj slovenský blokár Emanuel Kohút. S Cuneom získal taliansky titul, domáci pohár i Superpohár, úspech slávil aj v Pohári Európskej volejbalovej federácie. K zlatu v A1 priviedol i Maceratu.