Jednému z favoritov podľahli 0:3 (16, 23, 19). „Veril som, že súpera viac potrápime,“ vravel po poslednej výmene tréner Miroslav Palgut.
V úvodnom sete uhrali vaši zverenci len 16 bodov. Neobávali ste sa v tých chvíľach debaklu?
Určite nie. Veril som v kvality môjho tímu. Aj keď je pravdou, že úvod zápasu ma bude ešte dlho mrzieť. Ak nevyužijete v súboji s takým silným súperom, akým sú Poliaci, ponúknuté príležitosti, nemôžete pomýšľať na úspech. Dočkáte sa jediného – trestu.
Boli predzápasové úvahy o zdolaní Poliakov reálne?
Šanca na víťazstvo je vždy s každým súperom. Aj Poliaci sa dopustili viacerých chýb, ponúkli nám viacero možností na zdramatizovanie duelu. Ak by sme v týchto okamihoch nezaváhali, bol by zápas otvorenejší. Treba však športovo priznať, že Poliaci boli lepší vo všetkých činnostiach – v hre v poli, na bloku i v útoku.
Je postup do štvrťfinále pre tento výber maximom, ktoré mohol dosiahnuť?
Výsledok naznačuje, že áno. Zmerali sme si sily s náročnými súpermi. Naša základná skupina bola ťažšia ako druhá, v ktorej boli Fíni či domáci Azerbajdžanci. Na ceste za postupom sme si museli poradiť s Talianmi a Belgičanmi, ktorí hrali na veľmi solídnej úrovni.
Zo šiestich zápasov vyhrali Slováci dva. Je to veľa alebo málo?
S Rusmi, ktorým sme uchmatli set, či Bulharmi, ktorí mali niekoľko skúsených hráčov, sme sa nemohli porovnávať. Očakaval som, že viac uhráme s Poliakmi. Veril som, že jeden či dva sety im zoberieme, viac ich potrápime. Predsa len, mali sme ich prečítaných. Bohužiaľ, nevyšlo to.
Viedli ste neskúsený výber. Môžu mladí hráči zo zápasov s Rusmi, Talianmi či Bulharmi v budúcnosti vyťažiť?
Keď som prišiel k tímu, oboznámil som ho, čo ho čaká. Veciam, ktoré som od chlapcov vyžadoval, začali na sto percent veriť až po dvojici prípravných duelov s Poľskom. Tie im ukázali, kde sa momentálne nachádza stredná európska špička. Zápasy na Európskych hrách im zas otvorili oči a naznačili, kam sa môžu posunúť. Vedia, že ak chcú napredovať, musia sa dostať do lepších líg a pravidelne nastupovať na kvalitné zápasy.
Ktorí zo zverencov vás najviac potešili a majú pred sebou najväčšiu budúcnosť?
Každý z chalanov urobil určitý progres. Mužstvo si prešlo vývojom, počas dvojmesačného procesu sa postupne zlepšovalo. Malo však aj slabé stránky. Keď hrá Mlynarčík len rok na poste univerzála, nemôže sa ešte porovnávať s absolútnou špičkou. To však nie je výčitka voči nemu, ale obyčajný fakt.
Boli aj pre vás premiérové Európske hry dobrou skúsenosťou?
Vedel som, do čoho idem. Zároveň som sa však presvedčil o tom, že dva mesiace sú veľmi krátky čas na to, aby som mohol najprv niečo zbúrať a potom znova postaviť. Hráči totiž prišli do reprezentácie z rôznych klubov, s rôznou školou. Na to sa však nechcem vyhovárať, taká je realita.
Sklamalo vás niečo v Baku?
Vyskytli sa určité problémy, ktoré prináša život. Mnoho vecí sme si museli vydebatovať. Jediné, čo ma sklamalo, bol prístup k zápasu s Bulharskom. O výsledok sme sa mali viac pobiť.