„Maximálne som sa skoncentroval na svoj výkon,“ tvrdí slovenská hádzanárska legenda, ktorá meria rovné dva metre.
Postup Záporožia v prestížnej súťaži je prekvapením. Ako ho prijali v klube?
Samozrejme, je to obrovský úspech, vládne veľká spokojnosť. Prvý raz v histórii sa stalo, aby ukrajinský klub postúpil v Lige majstrov do osemfinále. A podarilo sa to v súboji s Veszprémom, ktorý ešte v tomto ročníku neprehral. Až teraz s nami.
Napriek tomu súper vyhral skupinu. Verili ste si pred zápasom?
My sme mali už v dvoch predchádzajúcich súbojoch šancu na postup, najprv v Záhrebe, potom v Celje, ale nevyužili sme ju. Proti najsilnejšiemu súperovi, ktorý patrí medzi favoritov celej súťaže, sme museli vyhrať. Nemali sme čo stratiť a zahrali sme dobre. Veszprém nás nepodcenil, ale chýbali mu traja silní hráči.
Komentáre vyzdvihujú najmä váš výkon…
Snažil som sa, uvedomoval som si, že máme poslednú šancu. Poznám maďarské tímy, osem rokov som v tejto krajine pôsobil, chytal som aj vo Veszpréme. Dobre som sa na zápas pripravil a maximálne skoncentroval na svoj výkon.
Zápas ste odohrali v Charkove, druhom najväčšom meste Ukrajiny. Súviselo to s búrlivými udalosťami, ktorými prechádzala krajina v uplynulých týždňoch?
Nie, v Záporoží nemáme halu, ktorá spĺňa všetky podmienky na Ligu majstrov, to je celý problém. Všetky medzinárodné stretnutia sme museli presunúť do Charkova.
Ten však leží od Záporožia pomerne ďaleko, nie?
Blízko nie je, cestujeme na zápasy autobusom 300 kilometrov. Nič iné nám však neostáva.
Čo fanúšikovia? Nie sú sklamaní, že nemôžu sledovať Ligu majstrov?
Cestujú na zápasy s nami. Na každý aspoň desať autobusov. Na súboji s Veszprémom bolo v hľadisku asi dvetisíc ľudí, väčšina zo Záporožia. Možno by prišlo aj viac divákov, najmä domácich, ale záujem asi ovplyvnila zložitá situácia na Ukrajine.
Nehrozilo, že zápas zrušia?
Nie, o tejto možnosti sa nikdy nehovorilo. Charkov leží neďaleko ruských hraníc, vládne tam pokoj. To isté platí aj o Záporoží. Kyjev je od nás ďaleko.
V Záporoží sa napätie nijako neprejavilo?
Bolo len zopár demonštrácií, ale zúčastnilo sa na nich málo ľudí. Nijaké násilie, nijaké útoky a bojové akcie. To všetko sledujeme len v televízii.
Ako reagujú na udalosti vaši spoluhráči?
Samozrejme, v šatni o situácii stále diskutujeme. Všetci ľudia sledujú, čo sa tu deje. Nechcem sa príliš púšťať do politických analýz, to nie je moja parketa, ale v Charkove i Záporoží je veľká časť prorusky zameraných ľudí, tí sympatizujú s veľkým susedom. Druhá skupina sa viac obracia na Európu, tvrdí, že Ukrajina sa musí vybrať týmto smerom. V našom tíme je veľa mladých hráčov a zastávajú práve tento názor. Veria, že potom sa budú mať lepšie, bude viac práce a zarobia najmä viac peňazí. Všetci v tejto časti krajiny sa však zhodujú, že násilie a prelievanie krvi je nezmyselné, dôležitý je dialóg a dohoda.
Nemali ste strach, keď vypukli v krajine nepokoje?
Nie, lebo v mojej blízkosti sa to neprejavilo. Vedel som, že keby sa pomery vyhrotili, budem sa musieť zbaliť. To by mi dlho netrvalo. Verím však, že to nebude potrebné a situácia sa upokojí.
Vy ste prišli na Ukrajinu z Ruska, kde zanikol špičkový klub Medvedi Čechov, váš predchádzajúci zamestnávateľ…
On nezanikol, pokračuje, ale už len s mladými hráčmi a iba v domácich podmienkach. Predstavoval špičku aj v Európe, lenže tieto ambície stratil, čo súvisí s finančnými problémami. Odišiel som na Ukrajinu, mnohí sa vtedy čudovali. Hádzaná tu nepatrí k najsledovanejším a najúspešnejším športom, ale výkonnostne napreduje a Motor mal vysoké ambície, čo ma presvedčilo. Veľa klubov má však takisto značné finančné problémy.
Aká je situácia v Motore?
Za nami stojí silný sponzor, podmienky sú veľmi dobré.
Dajú sa porovnať, aj finančne, s ruským Čechovom, kým sa mu darilo?
Sú na rovnakej úrovni a čo sa týka mňa osobne ešte lepšie ako napríklad v špičkovom francúzskom klube Montpellier Agglomération, kde som hrával dva roky, kým som odišiel do Ruska. Teraz som veľmi spokojný.
Aký je život v Záporoží? Čo robíte vo voľnom čase?
Na mimohádzanársky život mi veľa času nezostáva. Dva razy za deň trénujeme, k tomu veľa cestujeme, hráme zápasy ukrajinskej ligy, Ligu majstrov. Bývam v centre v peknom dvojizbovom byte. Záporožie je prevažne priemyselné mesto, šieste najväčšie na Ukrajine, má 800-tisíc obyvateľov. Ľudia žijú skromnejšie, nemajú veľa peňazí, ale je tu všetko, čo človek k životu potrebuje. Občas sa vyberiem do mesta na večeru. Ak tu práve nie je priateľka Zuzana, tak trávim dosť času so spoluhráčom, s ktorým som hrával už v Rusku. Do haly mám ďaleko, dvadsať minút autom. Svoje som nechal doma. Mám však šoféra, na tréningy a zápasy a aj z nich ma vozí v služobnom aute.
To je bežný klubový servis pre hráčov?
Nie je to nič výnimočné. V klube pracuje viacero šoférov a ak treba, zabezpečujú odvoz aj iným. Dlho som bol jediný legionár v klube, len nedávno pribudol jeden Španiel. Pravda, ak nerátam zopár Rusov a Bielorusov, ktorí sú v kádri.
Pôsobíte už v siedmej krajine. Máte šesť titulov zo Slovenska, Slovinska, Francúzska a Ruska. Pridáte ďalší z Ukrajiny?
Dúfam, že áno. Vedieme tabuľku ukrajinskej ligy so šesťbodovým náskokom a ešte sme v súťaži neprehrali. Urobím všetko, aby sme titul získali.