Spišiak telom i dušou, ktorého baví Slovan: Ak sa Slováci nenaučia jednu vec, nikam sa neposunieme
Foto: TASR, Veronika Mihaliková
Branislav Rapáč robí maximum, aby pomohol Spišskej Novej Vsi predovšetkým na ľade, ale jeho telo je proti.
Zdravotné problémy spôsobili, že urastený útočník, jeden zo strojcov historického úspechu z vlaňajšej sezóny, nastúpil v novej sezóne zatiaľ len v troch zápasoch.
„Rysom“ sa darí aj bez svojho kapitána, s bilanciou 9 výhier, 3 prehry vedú extraligový pelotón. V piatok hrá na Liptove.
Ako to s vami momentálne vyzerá?
Nie ideálne. Ak mám veľkú zápasovú záťaž, bolesť, ktorá vyzerá byť chronickou, sa mi do slabín vracia. Najskôr som bol nastavený na jeden zápas za týždeň. Keď som vyskúšal hrať v piatok i nedeľu, v tretej tretine druhého stretnutia to bolo pre mňa už veľmi bolestivé.
Nasledujúci deň po dvojzápase bol pre mňa veľmi náročný, takmer som ani nedokázal chodiť. Takže teraz som si dal pauzu. Trénujem len mimo ľadu, aby som sa udržiaval vo fyzickej kondícii. Uvidíme, čo bude.
Dokedy to takto vydržíte?
Ide o nekončiaci sa príbeh s neistým koncom. Sám neviem. Som v štádiu, že chcem robiť všetko pre to, aby som sa vrátil na ľad. Mimo klziska dám do toho sto percent, aby som mohol nastúpiť a byť tímu nápomocný.
Povedal som si, že už keď som teraz začal a v lete tomu obetoval peniaze, energiu a veľa driny, skúsim pokračovať. Ak to nepôjde, nebudem z toho robiť vedu a poberiem sa iným smerom.
Čítajte viac Handzuš spomína na Demitru a spoločné roky v NHL: Poviem vám, kedy mi bolo najťažšie... Na jeden moment nikdy nezabudnem
Akým?
Robím všetko pre to, aby hokej v Spišskej bol čo najlepší a na konci dňa je jedno, z akej pozície. Mám odohraných 13 sezón, sám najlepšie viem, či som prínos pre tím na ľade alebo nie. Ak budem robiť iné veci pre klub, budem sa snažiť byť čo najlepší aj v novej funkcii. Už pred sezónou som povedal, že počítam s menšou úlohou v tíme v porovnaní s tým, akú som mal dovtedy. Tréner chce, aby som hral čo najviac, vidí môj prínos, ale pre mňa je zdravie vždy najpodstatnejšie.
Nie som v Spišskej preto, aby som naháňal štatistiky alebo som si niečo dokazoval. Vrchol kariéry mám už za sebou. Ak mám hrať vo štvrtom útoku a budem prínosom, tak moje miesto bude tam. Ak nebudem hrať, nič sa nestane. Podstatné je len to, aby Spišská bola úspešná a vyhrávala.
Už pred sezónou ste povedali, že ak by ste nemohli hrať, máte pripravené plány B i C. Čo tieto varianty obsahujú?
Už predtým, ako som do Spišskej prišiel, som pomáhal bratovi Richardovi (súčasný generálny manažér, pozn.) s vecami okolo fungovania organizácie. V klube sa nehráme na to, že niekto je riaditeľ, manažér či v inej riadiacej funkcii. Ak ste zdravý, máte ruky a nohy, môžete pomôcť. Moja úloha sa nemení, je rovnaká, ako doteraz.
Novinkou je, že som si zobral pod krídla mládež – juniorku a dorast. Juniorku posilnil nový hráč, prídu aj ďalší. Dal som si za úlohu, aby juniori Spišskej postúpili do extraligy a aby naše mládežnícke tímy boli podobne kvalitné ako A-tím. Chodím na mládežnícke zápasy, presviedčam agentov, aby poslali talenty práve k nám.
Nový hráč má známe hokejové meno…
Áno, Marek Lantoši je mladším bratom reprezentačného útočníka Róberta. Videl som ho hrať za Prievidzu proti nám a veľmi sa mi páčil. Pohybom a korčuľovaním trochu Roba aj pripomína. Nejaký čas trvalo, aby som ho i jeho rodičov presvedčil, aby spojil budúcnosť práve s naším klubom, ale napokon sme sa dohodli.
Máme vytypovaných viacerých mladíkov. Teraz pôjde o to, aby sme im vytvorili také podmienky, ktoré ich presvedčia o príchode k nám.
Prečo by mladé talenty mali zamieriť práve na Spiš?
Zložitá otázka. S plným rešpektom k ľuďom, ktorí tu roky pracovali s deťmi, naša mládež nebola a stále nie je na úrovni, na akej by mala byť. Účasť v prvej lige je veľmi zlá vizitka klubu. Mladí hráči vidia, aké podmienky vytvárame pre A-tím a niečo podobné chceme urobiť aj pre mládežnícke výbery. Zrekonštruovali sme izby v hoteli Šport, čo je hotel priamo na štadióne.
V pondelok sme boli kupovať televízory, chladničky, aby izby vyzerali ako v 21. storočí… Plán je taký, že mladí hráči budú mať k dispozícii ubytovanie, stravu, výstroj – podmienky, aké majú juniorské tímy v extralige.
Pred sezónou zaujala správa, že napriek tomu, že ste v minulej sezóne získali historický bronz, vás opustili kľúčoví sponzori. Ako sa vám podarilo vykryť rozpočet?
Tak to niekedy v športe chodí. Veľa ľudí si myslí, že úspech garantuje automatický prísun financií. Žiaľ, nie je to tak. Po pre nás historicky najúspešnejšej sezóne odišli hlavný i generálny partner. Nešlo o to, že by sme urobili chyby pri rokovaniach.
Firma môže mať vlastné problémy, nemáte to ako ovplyvniť. Môžete urobiť maximum po marketingovej i športovej stránke, ale niekedy to nestačí. Ja ani brat nie sme multimilionári, ktorí by mohli dotovať klub z vlastného vrecka – tak, ako niektorí majitelia klubov v extralige. Sme priamo odkázaní na predaj vstupeniek, sponzorov a súkromný sektor.
Foto: TASR, František Iván
Niekomu sa môže zdať až neuveriteľné, že ste na Spiši, ktorý nepatrí medzi bohaté regióny, naplnili klubovú kasu aj po odchode dvoch kľúčových sponzorov…
Stojí za tým veľa mravčej práce, najmä brata, ale aj ďalších ľudí. Klub sa môže momentálne oprieť o podporu takmer 70 menších partnerov. Ale najväčším sponzorom hokeja v Spišskej Novej Vsi sú diváci, ktorí chodia na naše zápasy.
Stále ich však nechodí toľko, koľko by mohlo. Nemrzí vás, že napriek prvému miestu v tabuľke nebýva štadión plný?
Áno. Proti Zámkom sme v nedeľu hrali o prvé miesto, napriek tomu štadión nebol ani zďaleka plný. Jedna vec je kvalita štadióna. Nevyhovárame sa, sme prví, ktorí si to uvedomujú a bojujú o zlepšenie. Nie sme však majitelia štadióna, ten patrí mestu. Nemáme peniaze, aby sme investovali do cudzieho majetku. Zimák neponúka komfort, ktorý by si divák zaslúžil a preto ľudí nechodí viac. Ale pracujeme na tom, vyvíjame tlak na kompetentných, aby začali situáciu riešiť.
Ďalšia vec je, že Spiš je chudobný región, v tom si nemusíme klamať. Pre veľa ľudí je problém, ak hráme v piatok aj v nedeľu, dať toľko peňazí, aby mohli zobrať na hokej rodinu. Je to úplne pochopiteľné a my to akceptujeme. Preto sa snažíme nastaviť cenovú politiku tak, aby si vstupenky mohlo dovoliť čo najviac ľudí.
Kedy by sa fanúšikovia mohli dočkať rekonštrukcie štadióna?
Neoficiálne debaty už prebehli, náznak vôle a ochoty pomôcť je. Ale ešte zostáva ďaleko k tomu, aby sa vynovený zimák stal realitou. Veríme, že kompetentní vidia, že úspech tu je a že aj my z našej pozície robíme pre progres maximum, a potom príde aj k spusteniu projektu.
Hovoríte o úspechu, Spišská vedie tabuľku po prvej štvrtine základnej časti. Ako zatiaľ hodnotíte sezónu?
Umiestnenie je nad plán. Ale nepreceňujeme ho. Vieme, že je len začiatok sezóny. Sila tímu, reálna pozícia, kde mužstvo môže byť, sa ukazuje okolo Vianoc. Vtedy uvidíme, na čom sme. Chceme naďalej makať a urobiť prvú šestku, ktorá znamená priamy postup do play off.
Čítajte viac Slovenské kluby platia legionárom nekresťanské peniaze. Nedávno im stačilo aj 30 tisíc, teraz sa tvária, akoby mali na účtoch milióny
O dva mesiace sú tu Vianoce, kupujete darčeky vopred alebo to nechávate na poslednú chvíľu?
Prikloním sa viac k druhej možnosti… Ale tiež rozmýšľam nad tým, ako chceme spestriť vianočný program pre našich fanúšikov. Máme vymyslené niečo špeciálne na vianočné zápasy, ľudia sa majú na čo tešiť.
Vianoce majú byť sviatkom pokoja a mieru, vo svete to však zatiaľ tak nevyzerá. Na viacerých miestach zúria vojenské konflikty. Vníma profesionálny hokejista aj tieto stránky života?
Čo si budeme klamať – je to strašné. Žijeme v dobrých časoch, napríklad čo sa týka ekonomiky. V našom regióne, pokiaľ Rusko nezačalo agresiu voči Ukrajine, vládol mier a pokoj. Ale nálada ľudí na sociálnych sieťach… Stačí si pozrieť ľubovoľný článok, ani nemusí byť z politiky – je plný hejtu, urážok a nenávisti.
Je veľmi smutné, akým smerom sa spoločnosť uberá. Zároveň sa jedná o hlbší problém. Nemáme dobré školstvo a tam sa to celé začína. Treba vychovávať vzdelané deti, ktoré budú rozumieť písanému a čítanému textu, a nie hlúpostiam na internete. Ak ľudia nebudú mať vyvinuté kritické myslenie, tak sa nikam neposunieme.
Foto: TASR, Ján Krošlák
Stále sledujete aj iné športy?
Samozrejme. V poslednej dobe sa stal zo mňa veľký futbalový fanúšik. Baví ma Slovan Bratislava. Pozorne ho sledujem, bol som na viacerých zápasoch. Nadšene hltám informácie z belasého tábora.
Vyhral Slovan derby v Trnave zaslúžene?
Prvý polčas bol nepozerateľný, ale za výkon v druhom si to hostia zaslúžili. Padli krásne góly – na domácej i súperovej strane. Páči sa mi aj práca Michala Gašparíka, je inšpiratívna. Má dobré myšlienky, rád si čítam rozhovory s ním. Derby malo grády, aj ľudia si to užili.
Na záver otázka, ktorú rieši každý futbalový fanúšik na Slovensku: patrí Vladimír Weiss mladší do reprezentácie?
A to je presne to, čo neviem povedať. (úsmev) Som veľký fanúšik futbalu, ale názoro úplný amatér. Na Vlada sa krásne pozerá, baví ma, je veľmi kreatívny. Ale či sa hodí do národného tímu, to povedať neviem. Tréner má výsledky i postup na ME na dosah, vyzerá to tak, že vie, čo robí. Ak je kouč úspešný, má právo si vybrať hráčov, akých chce.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ