Kapitán Banskej Bystrice Ivan Ďatelinka sa zaradil do vybranej spoločnosti hráčov, ktorí nastúpili v najvyššej domácej súťaži na tisíc a viac zápasov.
„Stále ma to baví. Verím, že k okrúhlemu číslu ešte niekoľko zárezov pridám,“ vraví štvornásobný extraligový šampión.
Tisícka je úctyhodná méta, ale pamätáte si na svoju premiéru?
Samozrejme, ako mladý chalan som nastúpil v drese Martina. Niektoré pocity sa vracajú, aj keď máte na konte 800 či 900 stretnutí. Záleží na tom, aký dôležitý je to zápas a ako k nemu pristupujete.
Pripravuje sa 40-ročný hráč na extraligové súboje inak, ako 20-ročný mladík?
S pribúdajúcim vekom zisťujem, že potrebujem viac regenerovať ako trénovať. Teraz mi skôr vyhovuje, keď môžem spolupracovať s fyzioterapeutom alebo sa venovať strečingu.
Čiže máte od trénerov voľnejší režim?
To nie. Nepatrím medzi hráčov, ktorí by sa ulievali. Aj preto, že veľa mladých na mňa hľadí ako na mentora, ktorý má ísť príkladom.
Robím všetko, čo od nás tréneri vyžadujú. Je to aj o tom, že na tréning prídem vždy skôr a nie ako niektorí mladí, ktorí dorazia päť minút pred začiatkom.
Foto: fb tipos extraliga
Prekáža vám to?
To nie, pretože viem, že časom sa všetko naučia. Prídu na to, že nestačí prísť krátko pred štartom tréningu a hneď skočiť na ľad. Príprava by sa pre nich mala začať oveľa skôr.
Majú terajší mladíci menej rešpektu ku skúsenejším kolegom?
Záleží od povahy, každý chalan je iný. Niektorí majú rešpekt i úctu, iným zase treba ukazovať, že vek a skúsenosti sú niečo, čo treba uznávať. Hráčov z druhej skupiny je však výrazne menej.
Na začiatku kariéry ste mali obdobie, keď ste na hokej na chvíľu zanevreli. Z akého dôvodu?
Hral som za Topoľčany a prejavil o mňa záujem Martin. Šéfovi klubu som povedal, že buď ma do Martina pustí alebo s hokejom skončím. Odmietol, tak som si zbalil veci a odišiel do Španielska, kde v tom čase pracoval môj otec.
Priučili ste sa novému remeslu?
Práca v mäsokombináte bola poriadne náročná. Makal som za pásom deň čo deň, desať hodín vkuse. Otec bol na mňa za rozhodnutie prerušiť hokejovú kariéru nahnevaný a dával mi pocítiť, aký je reálny život. Opakoval mi, či by mi nebolo lepšie, ak by som sa vrátil na ľad.
Keď sa mi po troch či štyroch mesiacoch, čo sme boli v Španielsku, opäť ozvali z Martina, neváhal som a vrátil som sa. Uvedomil som si určité veci a za túto životnú skúsenosť som doteraz vďačný.
Foto: TASR, Ján Krošlák
Prvý titul ste získali so Slovanom, s ktorým ste si potom zahrali aj v KHL. Ako si na to spomínate?
Tiež veľmi dobrá skúsenosť. Mali sme veľmi dobré mužstvo, ktoré postúpilo do play off. Bola to vtedy vylúková sezóna, čiže v súťaži pôsobili aj viaceré hviezdy z NHL.
Hral som proti Alexandrovi Ovečkinovi, v tíme sme mali mená ako Miroslav Šatan, Andrej Sekera či Ľubomír Višňovský. KHL mala vtedy ohromnú kvalitu a pre mňa ako hráča z extraligy to bol úžasný zážitok.
V súčasnosti sa veľa hovorí o tom, či by mali Slováci pôsobiaci v KHL nastupovať za reprezentáciu. Ako to vnímate?
Ťažká téma, každý má na ňu vlastný názor. Chalani tam chodia predovšetkým preto, aby zarobili peniaze. Otázkou je, či by mal slovenský hokej trpieť, že má najlepších hráčov v ruskej lige a nemôže využiť ich služby na majstrovstvách sveta.
Viac ako 500 zápasov z odohranej tisícky máte na konte v drese Banskej Bystrice. Čím vám učarovala?
Pre mňa je základ rodinný život. Dcéry odrástli, chodili do školy a s manželkou sme sa zhodli, že ich nechceme ťahať z miesta na miesto a meniť im kolektív a kamarátov. V Bystrici sme sa vždy cítili a stále cítime ako doma.
Rovnako platí, že aj s vedením klubu sme sa vždy vedeli dohodnúť na podmienkach. Nikdy som sa nenaháňal za peniazmi a zopakujem, že spokojnosť rodiny je pre mňa najviac.
Čítajte viac S následkami musia počítať... No chcel by som vidieť všetkých tých moralizátorov, keby im na stole pristál šek z Ruska, vraví Slovák z ukrajinskej ligy
V Bystrici ste získali tri tituly za sebou a mohli ste aj štvrtý…
Áno, ale obrala nás o to pandémia. Aj v covidovej sezóne sme mali skvelý tím a dovolím si tvrdiť, že by sme ligu vyhrali aj štvrtýkrát, čo by bol slovenský rekord. Žiaľ, stalo sa, čo sa stalo.
Každý titul má pre mňa špeciálne miesto, nemôžem povedať, že jeden, druhý či tretí má pre mňa väčšiu cenu ako ostatné.
Je niečo, čo z doterajšej kariéry ľutujete? Urobili by ste spätne niečo inak?
Priznám sa, že som nad tým nikdy takto nerozmýšľal. Všetko by som urobil rovnako. Ak by som si nad tým mal lámať hlavu, tak ma to zožerie. Som typ človeka, ktorý nežije v minulosti a berie veci tak, ako sú. Nepozerám sa dozadu. Takto mi život veci priniesol a tak to má byť.
Má 40-ročný hokejista ešte nejaké vysnívané méty?
Určite, veď každý športovec chce byť úspešný. V mojom veku sa však už nepozerám na individuálne úspechy, ale predovšetkým na tímové. Pripomínam to aj chlapcom. V tejto sezóne máme mladé mužstvo a sú tu aj chalani, ktorí bojujú o nové zmluvy. Opakujem im, že základ je tímový úspech, lebo len vtedy sa môže uplatniť viacero jednotlivcov.
Môžete mať hráča, ktorému sa štatisticky darí veľmi dobre, ale pokiaľ hrá v mužstve z dna tabuľky, manažéri si všimnú len jeho. Ale ak hrá dobre celý tím, môžu sa posunúť do lepších tímov či kvalitnejšej ligy viacerí. Tímová robota by mala byť nadriadená individuálnej.
Foto: TASR, Dušan Hein
Z vašich odpovedí je zrejmé, že vás hokej stále baví. Prekonáte aj absolútny rekord Arneho Krotáka?
To asi nie. Chýba mi k tomu skoro 300 zápasov, to by som musel hrať bez zranenia šesť sezón. Klobúk dole pred tým, čo Arne dokázal. Trúfam si povedať, že jeho rekord už zrejme zostane neprekonaný.
Dá sa v súčasných podmienkach hrať tak dlho, ako to predvádza 52-ročný Jaromír Jágr?
Neviem, ale rád by som sa na takého hráča pozrel. Súčasní hokejisti končia v 35, možno 37 rokoch. Je len málo hráčov, ako som ja, Braňo Mezei či Tomáš Starosta. Hokej je čoraz rýchlejší, náročnejší na fyzickú kondíciu. Udržať sa na elitnej úrovni stojí veľa námahy.
Kde sa vidíte o päť rokov?
Tak ďaleko sa nepozerám. Momentálne sa sústredím na to, aby sme s Bystricou skončili v prvej šestke a mali zabezpečený priamy postup do play off. A to, čo sa má v budúcnosti stať, sa aj stane. Som presvedčený, že si nájdem činnosť, ktorá ma bude baviť a pôjdem si za ňou.
Čiže návrat do mäsopriemyslu nehrozí?
Manuálna robota mi nikdy neprekážala, ale naisto viem, že k mäsu sa nevrátim. (úsmev)
Načítavajú sa športové výsledky...