Bodku za úžasnou kariérou Mariána Hossu dá dnešný rozlúčkový zápas v Trenčíne, na ktorý si trojnásobný držiteľ Stanleyho pohára pozval viaceré známe mená zo svetovej scény.
V hľadisku nebude chýbať jeho otec František Hossa.
„Marián dosiahol krásne úspechy, ale my rodičia si na ňom najviac vážime jeho skromnosť a charakter,“ vraví bývalý úspešný tréner.
Prijatie syna do Siene slávy NHL i do Siene slávy slovenského hokeja, teraz rozlúčkový zápas. Užívate si tieto slávnostné ceremónie?
Jednoznačne. A ešte nie je koniec.
Ako to myslíte?
Ešte chýba vstup do Siene slávy trenčianskeho hokeja. (úsmev). Ale to isto príde. Na všetko, čo naši synovia Marián s Marcelom dokázali, sme ako rodičia veľmi hrdí. Prežili sme s nimi úspechy i neúspechy. Je úžasné, čo Marián dosiahol, predovšetkým tri Stanleyho poháre s Chicagom.
Patrí mu za to náš obdiv. Keď upravil svoju hru a stal sa elitným útočníkom smerom dopredu i dozadu, chcel ho takmer každý tréner. Dosiahol veľa úspechov, vnútorne ich sám prežíva, ale nedáva to najavo.
Čítajte viac Čo meno, to pojem. Hossa odtajnil menoslov legiend, ktoré sa s ním prídu rozlúčiť
Čo bol pre vás vrchol jeho kariéry?
Určite triumfy v Stanleyho pohári. Po neúspešných pokusoch v predchádzajúcich tímoch mal množstvo ponúk, ale vybral si správnu. V tíme Blackhawks vytvorili so spoluhráčmi skvelý kolektív, medzi sebou výbornú chémiu a dočkali sa vytúženej trofeje.
Chicago je mu za to vďačné, ľudia ho tam veľmi uznávajú. Celkovo mal skvelú kariéru, dokazujú to aj čísla. V NHL odohral cez 1500 zápasov, mal 577 gólov a 706 asistencií.
Už ste mu „odpustili“, že vás kvôli poverčivosti nechcel mať v hľadisku počas finále 2012, v ktorom napokon Chicago uspelo?
Ako rodičia sme to chápali – ja úplne, manželka trochu menej. Získal trofej a na druhý deň sme už leteli do Chicaga. Radosť a oslavy sme si výdatne užili.
Foto: TASR, RADOVAN STOKLASA
Aký veľký vplyv mala vaša manželka Marika pri hokejovom raste oboch synov, keďže vy ste v tom čase ako tréner cestovali po svete?
Nie veľký, ale obrovský. Keď chalani rozbiehali kariéry v Amerike, bola tam s nimi, pomáhala im, podporovala ich. Raz bola s jedným, raz s druhým. Zostal som v tom čase v Európe sám.
Priznávam, bolo mi aj smutno, ale vedel som, že to robíme preto, aby sa chalani udomácnili za morom a zvykli si na americký, nielen športový život.
Kedy ste si uvedomili, že z Mariána môže vyrásť špičkový hokejista?
V momente, keď vo veku 17 rokov debutoval v extralige za Trenčín a pomohol Dukle k zisku titulu. V závere sezóny sa konali aj ME hráčov do 18 rokov v Česku. Vozil som ho na turnaj, lebo Marián vtedy maturoval. Prišli sme na Moravu, odohral zápas a cestovali sme naspäť do Trenčína.
Už vtedy sa na neho chodili pozerať skauti, viacerých som poznal. Aj podľa ich reakcií sa dalo vytušiť, že mu predpovedajú sľubnú kariéru.
Čítajte viac Hviezdny Hossa: Pochvala? Keď Crosby povie, že sa od vás niečo naučil
Začínal ako center, potom ho tréneri „prerobili“ na krídelníka. Kvitovali ste to?
Po skúsenostiach z trénerskej kariéry to poviem tak, že čo sa malo stať, sa aj stalo. Začal ako stredný útočník, ale dali ho na krídlo, tam sa chytil a už aj na tom poste zostal. Ak by zostal na centri, možno by sa z tejto pozície dostal k väčšiemu počtu individuálnych ocenení, ale to už nie je dôležité.
Museli ste ho niekedy nútiť do tréningu?
Nie. Ľudia vedia, že tréningy za bývalého režimu sa začínali veľmi skoro. Keď sme mali s manželkou možnosť ísť na spoločenskú udalosť a vrátili sme sa domov trochu neskôr, boli to Marián s Marcelom, ktorí nás ráno budili, že je čas ísť na tréning. Z hľadiska disciplíny a prístupu sme ani s jedným nemali problém.
Foto: BRUCE BENNETT / Getty images / Profimedia
Pestovali bratia medzi sebou rivalitu?
Marcel mal v Mariánovi veľký príklad, veľa si od neho zobral. Nemal to ľahké, boli momenty, keď trpel tým, že je „až“ druhý Hossa. Teraz sme veľmi radi, ako spolu vychádzajú, ako sa rešpektujú a uznávajú hodnoty jeden druhého, či už športové alebo osobné.