Na koľko percent ste dnes hokejista a na koľko študent?
Zaujímavá otázka. Cez sezónu je u mňa hokej na prvom mieste, napokon, kvôli nemu som šiel na americkú univerzitu. Preto som si vybral práve túto školu. Umožnila mi prakticky všetko, aj tento kemp na Slovensku.
Ak by som bol na univerzite, kde prevažuje vzdelávanie, tak tu možno nie som, lebo študijný ročník sa končí až v polovici mája. Som aj študent, aj hokejista, no ľad hrá v mojom živote prím a podľa toho si zariaďujem aj školské povinnosti.
Ako?
V prvom semestri som mal tri predmety osobne a jeden online, v druhom naopak. Bolo play off, veľa sa cestovalo, nedokázal som to vtesnať medzi tréningy. Na štadióne som denne od desiatej do štvrtej. Prakticky to vyzerá tak, že jednu hodinu mám skoro ráno, potom idem do haly a s knihami pokračujem poobede. Všetko cez počítač.
Foto: Profimedia
Ktorý z predmetov vás najviac baví?
Ťažko povedať, azda najväčšiu radosť mám zo spoznávania nových spolužiakov, konečne zažívam pravý študentský život, ktorý som doteraz nikdy nemal. Zo Slovenska si pamätám jedine základnú školu. Na univerzite pôsobí 12-tisíc študentov a páči sa mi to. Už nemám len hokejových kamarátov.
O štáte Nebraska sa vraví, že v rámci Spojených štátov patrí medzi nudnejšie…
Je to tak, veľa tam toho nie je. Nebraska, to sú nekonečné kukuričné polia a farmy. Som však rád, žijem v 500-tisícovej Omahe, na slovenské pomery vo veľkom meste, nič ma tam však nerozptyľuje. Nemá čo.
V Bostone či v Arizone, ktoré sú vyhlásené pártymestá a neustále by tam bol nejaký môj známy, by som asi viac „ulietaval“ a nemohol sa kvalitne sústrediť iba na seba. Tu tento priestor mám.
Čiže ak vychytené veľkomesto, potom až v NHL…
(smiech) Bodaj by… Najlepšie niekde v teplúčku.