„Nemáme jedincov ochotných stáť v priestore, kde hokej naozaj bolí,“ vysvetľuje šesťnásobný extraligový šampión Richard Kapuš (47), ktorý pôsobí v Slovane Bratislava ako tréner mládeže.
Aké hodnotenie znesie slovenské vystúpenie na šampionáte?
Prevládajú pozitíva. Väčšinu tímu tvoril ročník, ktorý zostúpil z elitnej kategórie hráčov do 18 rokov. Tentoraz sa prejavila väčšia bojovnosť i zodpovednosť. Realita nepustí. Posledné roky bojujeme o to, aby sme sa vyhli záchranárskym prácam, hoci tento rok sa nezostupovalo.
Play off je vabank, hranica medzi úspechom a neúspechom sa pre nás láme v zápase s ťažkým súperom. Štvrťfinálový duel s Američanmi odohrali chalani solídne. Takéto zápasy sa nedajú vyhrávať. Dajú sa vyhrať, raz za čas, keď brankár má neskutočný deň, obrana hrá perfektne a v útoku z minima vyťažíme maximum.
Hrali mladíci uvoľnenejšie, keďže nemohli zostúpiť?
Určite cítili menší tlak. Zažili sme to na šampionáte osemnástok proti Lotyšsku, keď sme boli v prvej tretine jednoznačne lepším mužstvom, ale chlapcom zväzovala ruky nervozita, čo sa prejavilo najmä v zakončení. To nás vystrelilo do boja o záchranu, ktorý sme napokon nezvládli.
V čom najviac zaostávame za juniorskou elitou?
Sebavedomie silných mužstiev je už pred začiatkom zápasu niekde inde ako naše. Chýba nám lepšia práca s pukom a efektívnejšie zakončenie. Veľmi sa narobíme na strelený gól. Proti elitným tímom sa musí vyťažiť z minima maximum. Obrazne povedané – dať dva góly z troch možností, aby sme mali šancu proti svetovej špičke.
Najproduktívnejší hráč slovenského výberu bol 16-ročný obranca Nemec. Chýbal mužstvu ofenzívny ťahúň?
Lídra tvorí mužstvo, musí mať podporu spoluhráčov. Tak, ako napríklad na MS osemnástok v Čeľabinsku 2018, keď strelecky ťahal mužstvo Čajkovič. Mal pri sebe spoluhráčov, ktorí mu vytvárali šance. Ani výnimočný jedinec bez podpory nič nespraví.
Slováci na rozdiel od iných tímov chýbali v predbránkovom priestore, nedostatočne clonili gólmanom súpera. Bol to jeden z dôvodov, prečo strieľali málo gólov?
V dnešnej dobe to bez toho nejde. Hrali tak Švédi, Fíni i zámorské mužstvá – vždy mali jedného či dvoch hráčov pred bránkou. Boli ochotní tam stáť, inkasovať strely či údery od obrancov a dorážať puky do siete. Dnes padajú špinavé góly, ktoré vo vyrovnaných zápasoch rozhodujú o výsledku.
Či už ide o dorážky alebo strely zo skrumáže. Orientácia pred bránkou na malom priestore je veľmi dôležitá. Robí nám problémy – nielen juniorom, ale všetkým našim hráčom. Nemáme jedincov ochotných stáť v priestore, kde hokej naozaj bolí.
Prečo?
Každý chce byť líder, strelec, skórovať pomaly do prázdnej bránky. Chýbajú nám hokejoví robotníci. Hráči sa aj do priestoru pred bránkou postavia, ale keď obranca vystrelí, v rozhodujúcom momente sa uhnú. Hoci sa snažia tečovať puk hokejkou, otvoria výhľad brankárovi a ten má potom uľahčenú prácu.
Foto: SITA
Mali to hráči tento rok ťažšie, keďže kvôli pandémii nemohli dostatočne trénovať a pripraviť sa na šampionát?
Ich výkon to samozrejme ovplyvnilo. Na turnaj prišli nerozohratí. Máloktorí z nich hrávali pravidelne v kluboch ako napríklad Jendek v Slovane. Trénovať môžete, koľko chcete, ale ak vám chýbajú zápasy, ťažko sa dostávate do hernej praxe.
Pre niektorých to bol posledný juniorský šampionát v kariére. Na čo si musia dávať pozor pri prechode do seniorského hokeja?
Je to jednoduché – ak dostanú šancu, musia urobiť všetko pre to, aby ju využili. Všetko majú vo vlastných rukách. Nemôžu očakávať, že v novom tíme budú hneď lídrami. Musia ukázať, že chcú vytlačiť starších konkurentov. Dnes po ľade korčuľujú 40-roční hráči. To za našej éry neexistovalo. Mládež bola lepšia a posúvala ich do nižších líg. V súčasnosti platí, že skúsení hráči sú na tom o krok lepšie ako mladíci.