Tým sa ľadový hokej líši od majstrovstiev sveta v iných najpopulárnejších kolektívnych športoch – futbalu, basketbalu, volejbalu, hádzanej – ktoré sú jedinečnými sviatkami v najkvalitnejšom obsadení.
Dôvod je jasný – stále platí, ako situáciu pred rokmi trefne charakterizoval úspešný tréner i uznávaný pedagóg, docent Ján Starší: „Hokejový svet sa krčí v područí zámorskej NHL, je jej farmou,“ vravel neraz.
V Pjongčangu turnaj druhej kategórie
V tomto roku to platí ešte vypuklejšie.
NHL, prestížna profiliga, dala olympijskému hokejovému turnaju v Pjongčangu pohŕdavo košom, krátky na ňu bol Medzinárodný olympijský výbor, Medzinárodná hokejová federácia i Hráčska asociácia NHL. Zjednodušene: biznis vyhral nad športom, čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj.
Od Nagana 1998, hokejového podujatia storočia, sa tak stalo po prvý raz. Na ďalších štyroch sa hokejová smotánka predstavila, ba pod piatimi kruhmi vo Vancouvri 2010 siahala slovenská zlatá generácia v jej poslednom vystúpení na bronz…
Krásno-bolestne sa na to spomína, z Európy robili spoločnosť Kanade a USA Slováci a Fíni… A tak sa vo februári v juhokórejskom dejisku musel tucet tímov zaobísť bez hráčov z NHL. Finále Rusko – Nemecko síce prinieslo drámu takmer s nečakaným koncom; favorizovaní Rusi rozhodli o zlate Kaprizovovým gólom v predĺžení.
Jediní, ktorí Rusov zdolali, boli Slováci. Prvý raz sa na vrcholnom podujatí predstavili pod taktovkou kanadského trénera Craiga Ramsayho, no na senzáciu z prvého stretnutia v ďalších nenadviazali. V predĺžení podľahli Slovincom, skončili napokon na predposlednom 11. mieste.
Paradoxne, neúčasť hokejistov z NHL Slovákov postihla možno najmenej, v porovnaní s najvyspelejšími hokejovými krajinami – v porovnaní s nimi v nej mali menej hráčov. Ponúkla sa paralela so Soči 2014, keď Slováci prehrali so Slovinskom 1:3 – a skončili jedenásti. Avšak v podstatne silnejšej zostave.
Pád v rebríčku IIHF
Späť k pôvodnej otázke: v černomorskom ruskom letovisku hrali Slováci pod vedením trénera Vladimíra Vůjteka v najsilnejšom zložení (s otáznikom nad Šatanovou neúčasťou ako dozvuk jeho konfliktu s kapitánom Zdenom Chárom), so všetkými hráčmi z NHL s výnimkou zranených (útočník Marián Gáborík).
Odhliadnuc od sklamania z umiestnenia, priaznivci slovenského hokeja jeho reprezentáciu v najsilnejšej zostave odvtedy nevideli. Na Svetový pohár 2016 s ôsmimi mužstvami ju organizátori do Toronta nepozvali (dvoch predchádzajúcich v rokoch 1996, 2004 sa zúčastnila).
Súviselo to so scvrkávaním počtu Slovákov v NHL. Malou útechou bolo, že v Tíme Európy, ktorého generálnym manažérom sa stal Miroslav Šatan, mali Slováci najväčšie i najproduktívnejšie zastúpenie (brankár Jaroslav Halák, obrancovia Zdeno Chára, Andrej Sekera, útočníci Mariánovia Gáborík, Hossa a Tomáš Tatar).
Olympijský turnaj a Svetový pohár sú jediné podujatia (verme, že Pjongčang bol výnimkou z pravidla), na ktorých možno vidieť v každom národnom tíme to najlepšie, čo v hokeji má. Najbližšie sa pod piatimi kruhmi bude hrať v Pekingu 2022 – a Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou čaká kvalifikácia.
Priamo postúpi najlepších osem tímov z rebríčka Medzinárodnej hokejovej federácie; Slovensku patrí 10. miesto s 3220 bodmi (9. Nórsko 3310, 8. Švajčiarsko 3405, 7. Nemecko 3610). Po tohtoročnom šampionáte sa rebríček zaktualizuje, no strata na 8. miesto je príliš veľká.
Švajčiari si postupom do štvrťfinále polepšia, podobne ako si polepšili Nemci po tohtoročnom olympijskom turnaji. Aj preto bol postup medzi najlepšiu osmičku pre Slovákov veľmi dôležitý.
„Vieme, o čo ide,“ prízvukoval Miroslav Šatan, generálny manažér slovenskej hokejovej reprezentácie, pred začiatkom šampionátu.
V tuneli bliklo svetlo
Pokles v rebríčku spôsobilo predchádzajúcich päť neúčasti vo štvrťfinále MS (naposledy v roku 2013). Pre ZOH 2022 bude smerodatný rebríček po budúcoročných majstrovstvách sveta na Slovensku. Nepatrí sa predbiehať, no ak ostane olympijský turnaj v rovnakom formáte ako v tomto roku, tak pre slovenský hokej nastane nová situácia. Je možné, že v najsilnejšej zostave sa predstaví práve v olympijskej kvalifikácii 2022 – zrejme začiatkom septembra 2020.
Je potrebné na to myslieť už teraz. Budúcoročný domáci šampionát je obrovským motívom pre všetkých kompetentných. Prepriahať nemá zmysel, Ramsay, Šatan a spol. sa pustili do neľahkej práce, dohnať dlhodobo zameškané nejde z večera do rána. O rok by svetlo na konci tunela, ktoré teraz v Kodani bliklo, mohlo byť ešte jasnejšie.
I olympijská perspektíva.