„Teším sa, že si na mňa spomenuli. Mám radosť, že môžem reprezentovať. Vždy som chodil do národného tímu veľmi rád,“ vraví odchovanec skalického hokeja.
Fanúšikov vaša nominácia prekvapila. Aj vás?
Pozvánka je pre mňa príjemné prekvapenie, pokúsim sa zabojovať o účasť na šampionáte. Fanúšikov to nepochybne zaskočilo, nie každý sleduje francúzsku ligu. No v krajine pracujú na tom, aby šla súťaž rok čo rok úrovňou vyššie. Hrajú sa tam kvalitné zápasy a najmä je tam veľa Kanaďanov a Američanov, ktorí dodávajú súbojom šťavu.
V minulosti chodili Slováci do Francúzska na sklonku kariéry a vraveli, že súťaž má poloprofesionálnu úroveň. Ako to vyzerá v súčasnosti?
Liga je profesionálna. Počas každého tréningu či zápasu som mal na sebe športtester. Monitorovali nás a výstupy neustále vyhodnocovali. Neviem, či to tak funguje v každom tíme, ale v Rouene bolo všetko na vysokej úrovni.
Finančne ste boli spokojný?
Peniaze chodili načas a občas aj skôr (smiech) – neviem, ako je to možné. Minulú sezónu v Liptovskom Mikuláši to nebolo úplne tak, ale musím uznať, že čo mali, splnili.
Ako vyznie porovnanie francúzskej ligy so zvyškom Európy?
Nemôžem sa na nič sťažovať. Či ide o finančné zabezpečenie, oblasť tréningov, marketingu alebo starostlivosť o mužstvo – mali sme v tíme štyroch fyzioterapeutov… Bola to veľmi príjemná sezóna.
Bolo minulé leto ťažké odhodlať sa prestúpiť do Francúzska?
Musel som nad tým premýšľať. Zvažoval som, či to nie je krok späť. No viacerí ľudia mi hovorili, že hokej ide vo Francúzsku hore a budem príjemne prekvapený. Úplne to platilo.
Má francúzska liga porovnateľnú úroveň so slovenskou?
Každá liga v Európe je v čomsi iná a má rozdielnu kvalitu. V Rouene sme mali štyroch trénerov, z toho dvaja boli z Fínska, takže všetko bolo zamerané na fínsky korčuliarsky štýl. Išlo sa naplno v zápasoch aj v tréningoch. Hralo sa tam vo vyššom nasadení ako u nás. V Česku, kde som dlhšie pôsobil, sú technickejší hráči, vo Francúzsku zas dvíhajú úroveň zámorskí hokejisti. Nikto nič nevypustí, ide sa naplno. Nasadenie je vysoké. Rýchly a agresívny hokej mi vyhovuje.
Ako by obstál Rouen v slovenskej lige?
Predpokladám, že by bol v prvej štvorke. Mali sme dobre poskladaný tím, bola v ňom kvalita a vytvorila sa aj dobrá partia, ktorá je základ úspechu.
Do reprezentácie sa vraciate po štyroch rokoch. Zmenilo sa veľa?
Je tu mnoho nových tvárí, ale našiel som aj chalanov, ktorých poznám dlhé roky. Vnímam to ako príjemné spestrenie a rád sa spoznám aj s mladšími chlapcami.
Premýšľali ste v uplynulých rokoch, či sa ešte niekedy objavíte v národnom tíme?
Netajím, rozmýšľal som nad tým. Vždy som chcel reprezentovať. V minulosti som šiel do národného tímu viackrát so zdravotnými problémami, vtedy to je ťažké. Teraz som úplne zdravý a teším sa na boj o miestenky. Mám za sebou vydarenú sezónu a vyšlo to. Som veľmi rád.
Foto: SITA
Odkedy ste hrali na majstrovstvách sveta (2006 a 2007), svetový hokej sa výrazne zmenil. Je omnoho rýchlejší. Budete stíhať?
Nechám sa prekvapiť. Netrúfam si na to odpovedať vopred. Vo Francúzsku sa veľa korčuľuje, ale medzinárodné zápasy majú vždy úplne inú úroveň. Veľa napovedia už stretnutia v Nemecku. Mohol by mi vyhovovať aj zámorský štýl trénera Ramsayho. Uvidíme však až priamo na ľade. Na šampionáty v Rusku a Lotyšsku spomínam veľmi rád. Hádam si účasť zopakujem.
Kedy vás kontaktoval generálny manažér Miroslav Šatan?
Ozval sa mi už počas sezóny. Povedal som mu, že mám veľkú chuť reprezentovať a bola by to pre mňa česť. Dohodli sme sa, že ma bude kontaktovať aj po finále.
Sledovali ste, ako Nemci zažiarili na olympiáde v Pjongčangu?
Samozrejme. Majú kvalitný tím. Zápasy s nimi budú veľmi náročné. Všetci súperi, ktorých sme v minulosti zdolávali, idú hore, neustále sa zlepšujú. Ku každému súboju treba pristúpiť s maximálnou zodpovednosťou.
Budete v kariére pokračovať v Rouene?
Zatiaľ neviem. Skončila sa mi zmluva. Uvidíme, aké budem mať možnosti.
Vyhovovala vám francúzska strava?
Nijako výnimočne. Všetko v súvislosti s jedlom tam dlho trvalo. Po zápase sme šli na večeru a strávili sme tam aj dve hodiny. Kombinácie jedál neboli nič moc. Keď som sa vrátil na Slovensko, užil som si našu tradičnú kuchyňu.
Akých má Rouen fanúšikov?
Výborných. Mávali sme vypredané. Priaznivci sú skvelí, povzbudzujú každý zápas a po jeho skončení vás čakajú.
Ako sa vám páčilo mesto a jeho okolie?
Mesto je veľmi pekné, trochu mi pripomínalo Prahu. Kúsok od mesta je pláž, kde sa vylodili spojenci počas druhej svetovej vojny. Keď som prišiel v auguste, dalo sa tam krásne relaxovať.
O Francúzoch sa hovorí, že nie sú príliš komunikatívni, keď nehovoríte ich jazykom. Vaša skúsenosť?
Len pozitívna. Chalani v šatni boli kamarátski, nevyskytol sa žiaden problém. Sadlo mi to tam.