No zaťal sa, tvrdo na sebe pracoval a dočkal sa odmeny – dôvery náročného trénera Mika Babcocka. Odchovanec košického hokeja verí, že si zvýšené sebavedomie prenesie aj do reprezentácie, ktorá sa už chystá na majstrovstvá sveta (od 6. do 22. mája v Moskve a Petrohrade).
Minulý týždeň ste chýbali pre virózu. Ste už zdravotne úplne v poriadku?
Už sa cítim super. Dobral som antibiotiká a dvakrát som bol s bratom a otcom na ľade, aby som sa trochu rozhýbal a nabral kondičku. Aj psychicky som na tom dobre. Vždy je to tak, keď sa človeku darí a dostáva slušný priestor. Teším sa na chalanov aj špecifickú atmosféru v reprezentačnej kabíne.
Hrávate v NHL. Beriete to tak, že máte miestenku istú?
Vôbec nie. Nikto nemá nič isté. Tréner ma uvidí po prvý raz na ľade. Možno sa mu nezapáčim a na MS ma nezoberie. Nikdy dopredu nerozmýšľam nad tým, aká môže byť moja pozícia.
Ste pripravený prijať aj prípadné líderské povinnosti?
Takéto veci si nikdy veľmi nepripúšťam. Vždy sa snažím robiť všetko pre mužstvo. Ak to bude niekto brať tak, že som líder, nebude mi to prekážať. Snažím sa hrať svoj hokej a tým pomáhať.
Národný tím sa omladil. Ako sa to môže prejaviť?
Môže to byť pozitívne. Aj u nás v Toronte prišla po výmenách do mužstva nová krk a výsledky boli lepšie. Verím, že aj tu to tak bude.
Videli ste zápasy národného tímu vo Francúzsku?
Len nedeľný, ktorý vysielala televízia. Hneď som mal chuť pripojiť sa k chlapcom. Prvá tretina sa mi páčila, potom to bolo horšie. Ak budeme dodržiavať systém a každý bude bojovať na sto percent, tak to pôjde.
V klube sa vám skončila zmluva. Nezvažovali ste, či sa vôbec zapojiť do prípravy?
Nie. Ak je o mňa záujem, vždy veľmi rád prídem reprezentovať Slovensko. O prípadnom pokračovaní v Toronte sme sa zatiaľ vôbec nebavili.
Na svoju šancu v Toronte ste si museli počkať. Verili ste stále, že príde?
Počas sezóny som nad tým nerozmýšľal. Trénoval som naplno a čakal na príležitosť. Niekedy ma poslali na oslabenia a videli, že ich tiež zvládam. Bolo mi jasné, že hokej som nezabudol hrať. Keď vymenili Phaneufa a následne aj Poláka, pomohlo mi to. Dostal som šancu, chytil sa jej a všetko sa obrátilo. Azda najviac ma potešilo, keď som v závere konečne strelil gól.
Tréner Babcock o vás hovoril, že vám spočiatku chýbalo sebavedomie, a to nielen na ľade…
Bola to moja chyba. Obzeral som sa okolo seba, bol som zakríknutý a mal rešpekt pred trénerom a spoluhráčmi. Niekedy pred polovicou sezóny som si povedal, že takto to ďalej nepôjde – musím byť prirodzený. Otočilo sa to a aj ja som sa cítil lepšie.
Aký dojem na vás skúsený tréner urobil?
Je to super človek mimo ľadu a šatne. Keď sme ho s priateľkou stretli v reštaurácii, bol veľmi príjemný. No hneď ako vstúpi na štadión, nasadí prísnu tvár. Obdivujem na ňom, ako profesionálne sa správa. Osobne mi veľmi pomohol. Po pár zápasoch mi vravel, v čom sa mám zlepšiť. Už vtedy som cítil, že mám podporu a chce mi niečo vysvetliť, aby som bol lepším hráčom.
Dal vám nejaké pokyny na leto?
Klasika – že mám pribrať, nabrať svalstvo a aby som trénoval streľbu.
Jediný strelený gól sa vám máli?
Jasné, je to málo. No na druhej strane v oslabeniach sa, obzvlášť obrancom, ťažko strieľajú góly. Budem makať na streľbe, aby som aspoň pri hre piatich proti piatim dával nejaké góly, prípadne si vybojoval miesto aj v presilovke.
V Toronte vraj bola v minulosti zlá atmosféra v kabíne. Ako to bolo teraz?
Neviem, ako to bolo predtým, ale ja som sa v klube cítil super. Povedal by som, že tam bola lepšia atmosféra ako v Edmontone. V Toronte držali chlapci viac spolu a bola tam sranda. Som rád, že som bol toho súčasťou.
Prehry Edmontonu ste vymenili za prehry Toronta. Neubíja vás, že málo vyhrávate?
Neriešim to. Vždy sa snažím vydať zo seba maximum, bez ohľadu na to, za koho hrám a ako sa nám darí.