Už v minulej sezóne na seba šikovný mladý útočník upozornil dobrými výkonmi a v aktuálnej zaujal trénera národného tímu Zdena Cígera natoľko, že ho po účasti na Nemeckom pohári a Arosa Challenge pozval aj do záverečnej prípravy pred MS (od 6. do 22. mája v Moskve a Petrohrade).
O svojich šanciach
Nerád hodnotím sám seba, nieto ešte šancu prebojovať sa do nominácie na MS. Nechám sa prekvapiť. Čo môžem sľúbiť je, že každý deň nechám v tréningu na ľade všetko. Ak to vyjde, paráda. Tréner nás počas tréningov upozorní na to, čo robíme zle. Je už len na nás, aby sme si to vzali k srdcu. Zatiaľ sme len v tréningovej fáze bez zápasov, takže sme neabsolvovali veľa rozhovorov. Tie prídu na rad asi až s postupnými zmenami v tíme.
O vlastnom hernom štýle
Snažím sa tak hrať, odkedy som bol v juniorke v Kanade. Tam to odo mňa vyžadovali. V Európe sa hrá menej do tela, preto je moja fyzická hra viac na očiach. V lige je menej bodyčekov a ja sa práve snažím dohrať každý súboj. Chceli to odo mňa tréneri v Dukle a aj mne sa tento štýl páči. Aj Banská Bystrica tak teraz hrá v semifinále. Bolo neskutočné, ako v prvých dvoch zápasoch ničila Košice.
O zlomenom prste
Počas jednodňového reprezentačného kempu v Martine koncom januára ma trafil pred bránkou puk a zlomil mi záprstnú kostičku na ukazováku. Trénoval som, hoci nie naplno, ale po návrate som odohral len sedem zápasov, čo je veľmi málo. Už to bolo trápenie. Bohužiaľ nielen mňa, ale celého mužstva. V siedmich zápasoch sme strelili dokopy tri góly. To azda hovorí za všetko.
O štvrťfinálovej sérii s Banskou Bystricou
Po poslednom zápase zavládlo ozaj veľké sklamanie. Uvedomil som si, že sa pre mňa klubová sezóna skončila akoby ešte v januári. Vypadnutie v piatich zápasoch všetkých veľmi mrzelo. Mali sme na viac, ale s dvoma gólmi v celej sérii sme ťažko mohli uspieť. No všetko je už zabudnuté a myslím len na robotu, ktorú musím odviesť tu v príprave.
O pochvale od trénera Cígera
Keď vás spomenie reprezentačný tréner, dodá to kopu sebavedomia. No ja som taký, že bez ohľadu na to, vždy nechám na ľade všetko. Samozrejme, trénerove slová vnímam ako plus pre mňa. Keď si niečo také prečítate, ľahšie sa vám zaspáva. Trošku aj rozmýšľate nad tým, že o vás tréner vie a je tam asi aspoň nejaká šanca dostať sa na MS.
O vzťahu s Cígerom a Švehlom
Samozrejme, trénera aj generálneho manažéra národného tímu vďaka otcovi poznám. No myslím si, že u nich žiadne očko nemám. So Zdenom som sa predtým nikdy nerozprával, ale z videnia sme sa, pochopiteľne, poznali. Stretávali sme sa na rôznych akciách, kam ma brával otec alebo krstný Braňo Jánoš. S Robom Švehlom som sa rozprával viac, keďže pôsobil v Dukle. Od deviatej triedy cez dorast až po juniorku som ho na štadióne stretával takmer každý deň. V utorky a piatky s nami mával aj tréningy, čo bolo pre nás veľké plus.
O majstrovstvách sveta
Bol som na dvoch. Na domácom šampionáte v roku 2011 a v Göteborgu za otcom. Som aj na plagáte tímu so zlatými medailami (smiech). Spomienky sú krásne, no mám aj jednu nepríjemnú. Keď šiel otec do sprchy dal mi postrážiť cigaru a ja som ju dofajčil.
O porovnávaní s otcom
Nikdy som tie porovnávačky nemal rád, ani keď bol ešte otec nažive. Pre nikoho, kto má otca úspešného športovca to nie je príjemné a jednoduché. Navyše, veľmi nerád sám seba hodnotím ako hokejistu. Výškovo sme na tom boli narovnako, ale vraj bol na ľade úplne iný. To je jediné, čo viem. Jeho zápasy si už príliš nepamätám. Bolo to dávno. Keď hral posledné sezóny, tak som bol odcestovaný a veľmi som ho nemal šancu vidieť.