„Na zrazy sa mi chodilo oveľa ľahšie ako pred dvoma rokmi. Vtedy som hrával v tretej alebo štvrtej obrane. Teraz sa cítim oveľa istejšie a lepšie. Nechcem veľmi hovoriť o tom, aká je moja šanca dostať sa do záverečnej nominácie. Chcem čo najlepšie odohrať dva zápasy s Bieloruskom. Od toho sa to bude všetko odvíjať,“ hovorí 26-ročný obranca.
Ešte vás škrie vypadnutie Sparty v semifinále českej extraligy?
Už to prebolelo. Taký je šport. Viac už myslím na reprezentáciu.
V čom mal Třinec v sérii s vami navrch?
Jeho hráči boli efektívnejší vo využívaní príležitostí, ktoré sa im naskytli. My sme sa v semifinále postupne zlepšovali, mali viac z hry a boli lepším tímom, ale nedokázali sme streliť viac gólov ako Třinec.
Zaskočilo vás, že Třinec prehral prvé dva domáce zápasy vo finále s Litvínovom?
Rozhodne som nečakal, že to bude po dvoch zápasoch nula dva. Tušil som však, že hráči Třinca budú mať veľký problém s brankárom Pavlom Francouzom. To sa zatiaľ napĺňa. Spoľahlivo likviduje šance súpera. Chalanom z Třinca som po našej sérii pri podávaní rúk zaprial veľa šťastia vo finále. Držím im palce.
Ako ste spokojný s klubovou sezónou?
Do Sparty som šiel najmä s tým, aby som veľa hrával. V minulej sezóne v Leve som totiž nebol veľmi vyťažený. Teraz som dostával na ľade veľa priestoru vo všetkých herných situáciách, po tejto stránke môžem byť spokojný. Hralo sa mi stále lepšie a lepšie.
V klube aj reprezentácii nastupujete v obrane s Marekom Ďalogom. Ako máte podelené úlohy?
Ja som defenzívnejší typ, Marek viac pomáha útočníkom. Niekedy by som aj chcel podporiť útok, ale Marek je už vtedy väčšinou dávno vpredu. Tak ho zabezpečujem zozadu. Nič iné mi nezostáva (smiech). Vždy mu však hovorím, že keď má puk a priestor, nech korčuľuje dopredu, tak ako to len on vie. Korčuľuje úplne inak ako ostatní. Vraví, že jazdí na vonkajších hranách a nikto iný to nedokáže (smiech). Tréneri v Sparte nás dali dokopy počas sezóny a asi sa im naša spolupráca pozdávala, lebo nás nechali spolu až do konca.
Vidieť na vás, že ste si zapasovali nielen po hokejovej stránke, ale aj ľudsky.
Sme dobrí kamaráti. Poznáme sa už z reprezentačnej dvadsiatky v Púchove. V Prahe sme spolu trávili veľa voľného času – Marek, Lukáš Cingeľ a ja. Takmer každý deň sme boli spolu na obede alebo večeri.
Budete s ním počas prípravy bývať v izbe?
Marek býva na zrazoch s Radom Tyborom. Uvidíme, komu budem spríjemňovať pobyt ja (smiech).
Je pre vás veľká výhoda, keď spoločne nastupujete aj za národný tím?
Je to plus, keď sa so spoluhráčom z obrany dobre poznáte. Inak máte v národnom tíme zvyčajne len dva tréningy na to, aby ste si na seba zvykli, čo vôbec nie je jednoduché.
Ako vidíte svoje šance dostať sa na šampionát?
V trojici prípravných turnajov počas sezóny som zahral celkom dobre, s Marekom sa nám darilo. No neviem, či to bude mať nejaký vplyv na rozhodnutie trénera ohľadom nominácie. Určite zoberie najmä tých, ktorí majú momentálne najlepšiu výkonnosť. Preto je dôležité dobre zahrať vo zvyšných prípravných stretnutiach. Zatiaľ sa sústreďujem len na prvé dve, ktoré nás čakajú s Bieloruskom.
Čo hovoríte na veľkú konkurenciu v defenzíve?
V ostatných rokoch je v obrane väčšia konkurencia než v útoku. Teraz je obzvlášť veľká. Bude ťažké sa presadiť, ale je to len na mne, aby som sa ukázal čo najlepšie a presvedčil trénera, že na šampionáte budem platný hráč.
Oba zápasy s Bielorusmi odohrá reprezentácia doma – v Košiciach a Poprade. Hráte rád na slovenských štadiónoch?
Zo všetkých zápasov za reprezentáciu, ktoré som odohral, boli vždy najlepšie práve tie na Slovensku. Na štadión príde veľa fanúšikov, ktorí vytvoria super atmosféru. Hrať na Slovensku za Slovensko je to najkrajšie.