Opačný pól patrí slovenským nádejám do 18 rokov: z uplynulých šiestich ročníkov skončili päť ráz na poslednom ôsmom mieste, teraz bez víťazstva.
„V poslednom stretnutí o siedme miesto sme zažili kolaps. Prehra so Švédskom 0:11 sa nedá ničím ospravedlniť. Akoby nám odchádzala sila i vôľa. V prípravnom zápase pred začiatkom turnaja sme podľahli Kanade 1:3, Rusku v prvom zápase skupiny 1:2. Najmä v týchto stretnutiach so zvučnými súpermi sme ukázali aj pozitívne veci,“ vraví tréner Anton Bartánus.
Vzápätí načrtáva, v čom jeho zverenci zaostávajú za rovesníkmi: „V dynamike korčuľovania, technických zručnostiach, v celkovom hernom prejave. Chlapci sa však presvedčili, že ak vydržia hrať zodpovedne a disciplinovane, môžu dosiahnuť solídne výsledky. Veľa síl však vynaložíme v obrane, čím trpí útočná fáza. O štyri slovenské góly sa zaslúžili dvaja obrancovia a dvaja útočníci. Hráčov v tomto veku ešte možno formovať. Musia však tvrdo pracovať a naplno sa oddať tréningu. Keď pôjdu na pol plynu, nik si ich nevšimne,“ podotýka Bartánus.
Slovenský zväz ľadového hokeja sa projektom slovenskej osemnástky so sídlom v Trnave – začne sa od septembra – usiluje udržať najšikovnejších hráčov doma. Polovica z tímu, ktorý hral v Piešťanoch, má namierené do zahraničia. „Budeme pôsobiť v prvej lige, koncentrovanú dlhodobú prípravu považujem za vhodnejšie riešenie než prípadný odchod do cudziny a neznámeho prostredia,“ tvrdí kouč.
Viacerí experti považujú Hlinkov Memoriál za malé majstrovstvá sveta v tejto vekovej kategórii, ba niektorí tvrdia, že konkurencia je ešte silnejšia, lebo na svetových šampionátoch zámorským tímom pár hráčov pre klubové povinnosti chýba. Bývalý popredný čs. i slovenský reprezentant Oto Haščák, v súčasnosti skaut klubu NHL New York Rangers, s tým súhlasí. Dominantné postavenie „osemnástok“ Kanady a USA považuje za opodstatnené.
„V zámorí dlhodobo výborne pracujú s mládežou, majú osvedčený systém. Keď k tomu pridáme širokú základňu, kvalitné súťaže, počet zimných štadiónov, profesionálny prístup trénerov, vyjde z toho, že budú udávať tón i v budúcnosti.“
Slovenskú reprezentáciu nechcel hodnotiť. „Nevidel som všetky jej zápasy. K najlepším tímom sa zo spomenutých dôvodov nemôžeme prirovnávať, avšak ak zaostávame aj v prístupe k povinnostiam, ako som to postrehol v stretnutiach, ktoré som sledoval, tak to nie je dobré. Hoci je začiatok sezóny, reprezentácia musí byť vždy vecou cti a prestíže.“
Na dilemu, či je lepšie pre sedemnásťročného mladíka ostať doma alebo otestovať sa v silnejšej konkurencii v zámorí, nemá jednoznačný recept. „Je to individuálne. Niekto je pripravený mentálne skôr, iný neskôr. Pravdou je, že také talenty ako boli svojho času Mariánovia Hossa a Gáborík, momentálne nemáme.“
Pár hráčov z Európy ho však zaujalo. „Napríklad Švéd Atelius Nylander, syn známeho švédskeho reprezentanta Michaela Nylandera, aj keď som od Švédov čakal viac. Silný ročník majú aj Česi, o Jakubovi Vránovi a Davidovi Pastrňákovi ešte budeme počuť, aj o Fínovi Rantanenovi či Švajčiarovi Kevinovi Fialovi,“ prognózuje.