Hokej – Wayne Gretzky. Potom dlho, dlho nič a až následne môžeme vášnivo diskutovať.
Suverénne najlepší hráč všetkých čias ukončil kariéru presne pred 25 rokmi. V drese New Yorku Rangers, ktorý v natrieskanej Madison Square Garden hostil Pittsburgh.
Ocko, už stačilo
Keď pár dní pred stretnutím oznámil, že to bude jeho posledný duel v živote, začalo sa hotové hokejové šialenstvo. Sedačky, ktoré nemali svojho majiteľa, sa vyvažovali cenou zlata. A ak zostali nejaké prázdne, obsadili ich žijúce legendy – Phil Esposito, Mark Messier, Mario Lemieux či Glen Sather.
Písal sa 18. apríl 1999 a najslávnejšieho hráča zo všetkých viezol na posledný zápas symbolicky jeho otec. „Celú cestu ma búchal do nohy a vravel, že ešte rok som mohol potiahnuť,“ spomína si Gretzky.
„Ocko, nie, toto je definitívny koniec,“ reagoval vtedy 38-ročný syn.
Drvivá väčšina fanúšikov sedela v preslávenej aréne oveľa skôr ako zvyčajne. Tak, aby svoju deväťdesiatdeviatku videli už počas rozcvičky. Keď legendárny „Gretz“ vykorčuľoval na ľad, prepukol jasot. Bol to druh emocionálneho prejavu, ktorý môžete vidieť, len keď sa lúči hrdina.
Ten večer patril iba jemu. Prihrávkou na gól obrancu Leetcha si pripísal vôbec posledný bod kariéry – mal poradové číslo 2875. A hoci víťazný gól strelil symbolicky v predĺžení jeho nástupca (ak vôbec o nejakom nástupcovi môžeme hovoriť) Jaromír Jágr, význam onoho momentu to nijako nezmenšilo.
Český vlasáč ho po zápase objal a do ucha vraj pošepkal: „Prepáč, nechcel som.“
Gretzky zadržiaval slzy a krúžil po ľade. Hala aplaudovala, milióny Kanaďanov pri televíznych obrazovkách si nasadzovali klobúky, aby ich následne mohli sňať. No schválne, keď sa povie Kanada, ktoré meno vám napadne ako prvé?
„Z dajakého dôvodu mi dobrý Boh nadelil zvláštny talent. Možno to nebol iba talent, ale aj posadnutosť. Bol som zbláznený do hokeja, bol to celý môj život,“ vyznal sa rodák z Brantfordu počas rozlúčky.
Rockový spevák Brian Adams následne zaspieval posledný verš kanadskej hymny Oh, Canada s doplnkom: „Budeš nám chýbať, Wayne Gretzky…“ A John Amirante zasa vsunul do americkej hymny: „Tam v krajine Wayna Gretzkého…“
Wikipedia uvádza, že počas 20-ročnej kariéry vytvoril 61 rekordov. Viaceré z nich sa zdajú byť večné. Alebo si dnes dokážete predstaviť, že by niektorý zo súčasných hráčov NHL ťahal 51-zápasovú šnúru s minimálne jedným bodom v stretnutí?
Foto: ČTK / AP / REED SAXON
Alebo takého, ktorý v pätnástich sezónach prekoná hranicu sto a viac bodov? To sa už zrejme nikdy nestane.
Najoriginálnejšiu odpoveď ponúkol niekdajší skvelý útočník Marcel Dionne: „V NHL by sa mali viesť dva druhy rekordov. Jednu štatistiku osobitne pre Wayna, druhú pre ostatných.“
Dôkaz absolútnej výnimočnosti? V NHL platí akési nepísané pravidlo, že hráč môže vstúpiť do Hokejovej siene slávy v Toronte najskôr tri roky po konci kariéry. Nuž, keď sa lúčil Gretzky, na tomto mohol tancovať. Zobrali ho tam okamžite.
Všetkými desiatimi…
Na akom lane?
Hoci s kariérou sa rozlúčil v drese Rangers, najslávnejšie roky strávil v Edmontone Oilers. Získal s ním štyri Stanleyho poháre. Pre mesto bol všetkým. Edmonton ho miloval a on miloval Edmonton. O tomto vzťahu azda najviac vypovedá deň, keď ho opustil.
„Dlho som zvažoval, ako to oznámim verejnosti. A zároveň rozmýšľal, na akom dlhom lane ma obesia. Nemal som však na výber – Wayne požadoval radikálne navýšenie platu a keďže kanadský trh je malý, musel som konať. Klub by som inak finančne neutiahol,“ priznal po rokoch majiteľ tímu Peter Pocklington.
Čítajte viac A neprekážalo by vám, keby s vami býval jeden mladý Kanaďan? Keď som počul meno, vedel som, koľká bije
„Ukradli ste nám Kanadu. Už nemáme prečo žiť v Edmontone,“ demonštrovali fanúšikovia v uliciach. Gretzky najprv neveril. Potom odmietal. Až keď mu zavolal majiteľ Los Angeles, súhlasil.
Kanada je vyspelá krajina, kde pragmatizmus víťazí nad emóciami. Ale toto bol šok. Parlament v tej chvíli dokonca plánoval Gretzkého vyhlásiť za národný poklad a prekaziť jeho transfer.
O niekoľko rokov neskôr prišiel do Edmontonu Slovák Zdeno Cíger. Keď sme sa martinského rodáka pýtali, ako fanúšikovia Oilers reagovali na svoju legendu, s odpoveďou dlho nečakal.
„Zbožňovali ho. Priali mu. História a jeho zásluhy nepustia. Keď som ako hráč Slovana prišiel do Trenčína či do Martina, tak ma nenávideli. Bol som pre nich zradca. Kanadskí fanúšikovia sú oveľa zrelší,“ zaspomínal si Cíger.
Podľa neho to neboli iba štatistiky, ktorými pobláznil celú NHL. Vyžarovalo vraj z neho viac. "Taký hráč dokáže stále niečo vymyslieť. Nemusí to byť gól, ani gólová prihrávka.
Niekedy stačí kľučka. Spomínate si? Dva kroky vpred. To bol Gretzky. Každým pohybom výnimočný. Rozdával ľuďom radosť," doplnil.
Gretzky po odchode z Edmontonu síce žiaril aj naďalej, tituly však už nepribúdali. Tridsaťsedem zápasov v drese Rangers si po jeho boku zahral aj legendárny Slovák Igor Liba.
"Nemal to jednoduché, jeho život bol zošnurovaný. Človek mal pri ňom pocit, že mu ráno priniesli papier a na ňom bolo všetko, čo má za ten deň spraviť.
Foto: ČTK / AP / RAY STUBBLEBINE
Na zápasy nejazdil s nami v autobuse, bol okolo neho obrovský virvar. Nemenil by som s ním. Ani na pivo nechodil," usmieval sa populárny východniar, keď sme sa ho pýtali na Gretzkého.
Je to už 25 rokov, čo „The Great One“ definitíve odložil hokejku. Dres, v ktorom odohral posledný zápas, vydražili za 715-tisíc dolárov. Na trénerskej lavičke, ani v manažérskych funkciách sa mu už ani zďaleka tak nedarilo. To najlepšie, čo bolo v ňom, nechal na ľade.
Dotkol sa ľudských možností?
„Môžeme o tom polemizovať, či sa dá hrať ešte lepšie. Neviem, takého hráča som dosiaľ nevidel. Jeho čísla potvrdzujú, že bol úplne inde. Možno až na hranici možného a nemožného,“ doplnil na záver Cíger.
