Ženský McDavid
Hokejoví experti o nej hovoria, že je to najväčší ženský talent na svete. Jej bývalý tréner Jakub Kubiš nám o nej povedal, že je hotový „jackpot“ a „patrí medzi hokejové celebrity – to, čo vedia Connorovia McDavid a Bedard medzi mužmi, ona dokáže medzi ženami. A možno ešte aj viac.“
Foto: Archív Nely Lopušanovej
Má vôbec Nela nejaké slabšie stránky?
„Ajéj, tých ale je. Momentálne pracujem na korčuľovaní, mám problém s výbušnosťou. V ničom nie som dokonalá,“ povie skromne.
Tu si jej však dovolíme oponovať. Jej „Michigan“, finta, keď si za bránkou pritisne hokejkou puk k ľadu, naberie ho ako na lopatu a hodí brankárovi okolo hlavy do siete, má parametre dokonalosti. Nie je to dlho, čo ním okabátila celú švédsku obranu na MS do 18 rokov. A na žilinskom štadióne bol vraj väčšinou na programe dňa.
„Skúša ho všade. Už zopár rokov. Ale doma sme mu vraveli Svečnikov. Podľa ruského hokejistu, ktorý ho tiež vie parádne,“ potvrdila nám na začiatku roka jej mama Slávka.
Zabalila si ho aj do Ameriky?
„Veľmi to tu neskúšam. Možno na začiatku, no nejak mi to nevychádzalo. Keď som chcela nabrať puk, vzal mi ho hrboľatý ľad,“ vysvetľuje. Prosba „Nela, ukáž Michigan,“ vraj padla už niekoľkokrát, ale mladá Slovenka naň momentálne nemá chuť. „Musím asi vymyslieť niečo iné,“ zamyslí sa.
Nielen „Michigan“ a mnohé iné triky, ktoré dokáže, jej spravili meno v celom hokejovom svete. Nela je kompletná hráčka, ktorej patrí budúcnosť. Ženský hokej má v Amerike cveng i patričnú mediálnu pozornosť. Tá sa nevyhla ani 15-ročnej dievčine.
„Samozrejme, niekoľko rozhovorov mám už za sebou. Na začiatku sa tu o mňa dosť zaujímali,“ prezradí.
Predsa len je to Amerika a v nej sa žije anonymnejší život. Na Slovensku už Nelu Lopušanovú ľudia bežne spoznávali na ulici. „Ale nikdy som s tým nemala problém, naopak, bola som rada, fanúšikov si vážim. Dokonca ma to posúva. Ľudia mi aj dnes píšu a ja im – keď sa dá – vždy rada odpoviem,“ prízvukuje.
Foto: Archív Nely Lopušanovej
Kedysi jej však príliš nevoňali rozhovory a keď sa dalo týmto povinnostiam vyhnúť, bola len rada. Navyše, „vytiahnuť“ niečo z mladého človeka, ktorý len nedávno dostal občiansky preukaz, je často aj pre novinára „sizyfovská práca“. My však musíme potvrdiť, že aj v tomto smere spravila Nela neuveriteľný pokrok.
„Budem úprimná, nemala som to rada, nepovažujem sa za zhovorčivý typ človeka. Na začiatku to šlo zo mňa ako z chlpatej deky, no postupne som si zvykla. A rozrozprávala sa. Sama sa pri rozhovore teraz cítim lepšie. Je to asi ako s hokejom, aj tu človek trénuje a zlepšuje sa,“ uzná.
Pavúky nemusí
Voľného času veľa nemá a ak sa nejaký predsa len nájde, trávi ho s partiou. Pred týždňom sa väčšina jej spoluhráčok rozpŕchla domov a na internáte zostali štyri.
„A konečne bolo trošku ticho,“ rozosmeje sa nahlas. „Fakt som si oddýchla. Zahrali sme si tenis, pozerali každý večer hororové filmy alebo rozprávky. Potom som sa aj na ľade lepšie cítila,“ prezradila nám.
No moment… Horory? Nela Lopušanová sa vari ničoho nebojí? „Pavúky nemusím. Ale len tie čierne,“ pripustí.
Odvážnym patrí svet. O Amerike to vždy platilo. Veď americký sen je viera, podľa ktorej každý, kto sa snaží a je odvážny, môže veľa dosiahnuť… „Práve ho žijem. A veľmi sa snažím,“ opakuje. A keď už je reč o snoch. Jeden si čoskoro splní. Už tento týždeň.
"Vo štvrtok cestujeme na turnaj do Minnesoty a pri tej príležitosti nás vezmú aj na zápas NHL. Wild hostia Los Angeles Kings. Výborne to vymysleli.
Foto: Archív Nely Lopušanovej
Netvrdím, že to je vysnívaný duel, radšej by som si pozrela Chicago, ale stále je to NHL a v oboch tímoch sú parádni hráči. Bude to zážitok," lúči sa, lebo času veľa nie je a povinností viac ako dosť.
Mesiac a pol uplynul ako voda, o ďalšie dva sa Nela vráti na chvíľu domov. Aby strávila Vianoce s najbližšími a splnila si aj reprezentačné povinnosti.
Dovtedy ešte času dosť. Na úspechy v škole i na ľade. Na zážitky. Na napĺňanie amerického sna.