Často sa hovorilo, že z triumfu v Göteborgu slovenský hokej nevyťažil nič…
Ľudia, ktorí majú kompetencie a zodpovednosť v spoločenskej a politickej oblasti, sa tvária, že sa podieľajú na úspechoch v športe, pochvália sa nimi, ale veľmi málo prispievajú k utváraniu podmienok, aby sa úspechy opakovali, tešili sme sa z nich častejšie a ukázali sa aj v kvalite nášho života. Česi po Nagane postavili 64 štadiónov z verejných zdrojov, my jeden. To sa musí prejaviť.
Najväčším slovenským talentom je momentálne Juraj Slafkovský. Bude z neho veľký hráč?
Ukazuje, že to má aj v hlave v poriadku, a keď sa mu budú vyhýbať zranenia a dostane priestor, využije ho, o dva roky bude už niekde inde. V zámorí a aj v Montreale sa pozerajú na hokej aj cez peniaze, komerciu, marketing, a keď sa niekto stane jednotkou draftu, nenechajú ho padnúť. Ale treba dodať, že najmä prvá sezóna je veľmi ťažká.
Craig Ramsay oslávi o mesiac 72. narodeniny, je starší ako vy. Trúfali by ste si viesť ešte národné mužstvo, keby taká ponuka prišla?
Prečo nie? Keď sa bude oslavovať 25. výročie od zlatého triumfu v Göteborgu a pozvú ma opäť bývalí zverenci, aby som ich viedol v exhibičnom zápase, viem si to predstaviť… (smiech).