Štastný bol držiteľom kompletnej medailovej zbierky v pozícii asistenta trénera pri slovenskej reprezentácii. Slovenskému zväzu ľadového hokeja potvrdila informáciu o jeho úmrtí najbližšia rodina.
Vladimír Šťastný sa narodil 10. mája 1945. Keďže vyrastal neďaleko bratislavského Tehelného poľa, od detských čias inklinoval k športu. Zapáčil sa mu hokej a spomedzi postov najviac ten brankársky.
V momente, keď sa však mal rozhodnúť, či dá priestor štúdiu na vysokej škole alebo veľkej hokejovej kariére, zvolil si univerzitný smer. Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave. K hokeju sa po štúdiu v pozícii profesionálneho hráča už nikdy nevrátil.

Okrem štúdia sa v tom čase venoval mladším bratom Mariánovi, Petrovi či Antonovi, z ktorých v bratislavskom Slovane rástli budúce hokejové hviezdy. Nebol pre nich len bratskou oporou.
Keďže bol najstarší, často dohliadal na ich osobnostný a kariérny rast. Neskôr sa Vladimír Šťastný dal na trénerskú dráhu. Nielen v pozícii asistenta hlavného kouča, ale aj trénera brankárov.
Po prvých trénerských zastávkach v Československu, Švajčiarsku či Nemecku sa vrátil na Slovensko, kde v roku 1993 asistoval trénerovi Júliusovi Šuplerovi pri tvorbe prvých slovenských hokejových nominácií.

Ako člen realizačného tímu absolvoval vydarený olympijský turnaj 1994 v Lillehammeri spoločne s mladším bratom Petrom, ktorý bol ofenzívnym lídrom slovenského tímu. Z kvalifikácie ho dotiahol ho až do štvrťfinále, v ktorom smolne prehral s Ruskom.
K národnému tímu sa Vladimír Šťastný vrátil v lete roku 1999, keď ho na opätovnú spoluprácu oslovil nový šéftréner mužskej reprezentácie Ján Filc. Hneď prvý rok práce nového trénerského štábu vyniesol slovenskému hokeju historický úspech – na MS 2000 v ruskom Petrohrade získal strieborné medaily.
O dva roky neskôr nechýbal Vladimír Šťastný pri dosiaľ najväčšom míľniku hokeja pod Tatrami – zisku zlata na MS v Göteborgu. Kompletnú medailovú zbierku uzavrel na MS 2003 v Helsinkách v pozícii trénera brankárov.

Neskôr pôsobil aj pri mládežníckych reprezentáciách, viackrát bol súčasťou realizačného tímu pri akademickom výbere SR, ktorý hral na svetových zimných univerziádach.
Popritom pracoval na klubovej úrovni a podieľal sa na organizácii kempov, na ktorých venoval svoj čas rozvoju mladých brankárov. Pôsobil aj ako pedagogický pracovník na Univerzite Komenského v Bratislave.
