O to viac všetkých prekvapila správa zo 14. marca 1998 o tragickej smrti vtedajšieho prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH), strieborného medailistu zo ZOH 1984 v Sarajeve a majstra sveta z roku 1985.
Nebyť tragickej udalosti, ktorá sa oficiálne uzavrela ako samovražda, dožil by sa Dušan Pašek v pondelok 7. septembra 60 rokov.
Väčšinu kariéry strávil v bratislavskom Slovane. V jeho drese sa v sezóne 1978/1979 tešil z historického zisku majstrovského titulu v československej lige.
Zahral si aj v zámorskej NHL, v ktorej si v ročníku 1988/1989 obliekal dres Minnesoty North Stars. Predviedol sa aj na európskych klziskách vo švajčiarskych tímoch HC Lugano, Ambri Piotta, talianskom Assiagu či vo fínskom mužstve KalPa Kuopio.
Roky patril k oporám československej reprezentácie, s ktorou okrem zlata z pražských MS 1985 získal aj striebro na ZOH 1984 v Sarajeve. Strieborné medaily vybojoval na MS 1982 vo Fínsku, MS 1983 v Nemecku a z MS 1987 v Rakúsku si odniesol bronz.
Do Siene slávy slovenského hokeja Dušana Pašeka uviedli v roku 2007. Jeho uvedenie bolo aj symbolické, lebo počas kariéry nosil dres s číslom 22 a stal sa práve 22. členom slovenskej hokejovej dvorany slávy.
Dušan Pašek sa narodil 7. septembra 1960 v Bratislave. Pôvodne ho rodičia dali na gymnastiku.
Fyzicky dobre stavaný chlapec však rád aj korčuľoval a na verejnom klzisku si Pašekove korčuliarske schopnosti všimol tréner mládežníckeho tímu BEZ Bratislava Pavol Siroťák.
Hokej zvíťazil nad gymnastikou a pohybovo zdatný Pašek sa rýchlo prepracoval do bratislavského Slovana.
Mal iba 16 rokov, keď si ho legendárny tréner Slovana Bratislava Ladislav Horský zobral na pár zápasov do „áčka“.
V prvom tíme „belasých“ sa postupne udomácnil a v 19-rokoch sa v drese Slovana tešil v sezóne 1978/1979 z historicky prvého titulu federálneho šampióna pre slovenský tím.
Pašek si získal aj priazeň fanúšikov Slovana, patril medzi vynikajúcich strelcov a veľmi často sa zimným štadiónom ozývalo na jeho adresu hromové „Ceco banán“. Stal sa lídrom tímu a s kapitánskym „cečkom“ na drese strhával spoluhráčov a burcoval fanúšikov.
Vojenčinu hokejovo strávil v sezóne 1985/1986 v Dukle Jihlava. Vo federálnej lige odohral celkovo 372 zápasov, pričom strelil 187 gólov. V ročníku 1986/1987 sa stal najlepším nahrávačom súťaže.
NHL okúsil v tíme Minnesota North Stars. Za Minnesotu v sezóne 1988/1989 odohral 48 zápasov v základnej časti s bilanciou 4 góly a 10 asistencií. V dvoch zápasoch play off strelil jeden gól.
Po návrate do Európy hrával za švajčiarske Lugano a Ambri-Piottu, talianske Asiago a fínske KalPa Kuopio.
Za reprezentáciu Československa, v ktorej debutoval v roku 1981, nastúpil v 196 zápasoch, v ktorých strelil 69 gólov, čo ho zo Slovákov po Jozefovi Golonkovi (82 gólov) a Vincentovi Lukáčovi (70 gólov) zaradilo na tretie miesto najúspešnejších kanonierov v československej reprezentácii.
V Prahe sa stal v roku 1985 majstrom sveta, z Fínska 1982 a Nemecka 1983 si priviezol domov striebro a z MS 1987 v Rakúsku bronz.
Na ZOH 1984 v Sarajeve sa zaslúžil o strieborné medaily. Štartoval aj na ZOH 1988 v Calgary, kde československý tím skončil na 6. priečke.
Československo reprezentoval trikrát aj na Kanadskom pohári. V roku 1981 vypadlo Československo v semifinále so Sovietskym zväzom a v roku 1987 tesne nestačilo na Kanadu.
Hokeju zostal verný aj po skončení hráčskej kariéry a cez manažéra a prezidenta Slovana Bratislava to dotiahol v roku 1997 až na prezidenta SZĽH. Jeho pôsobenie na tomto poste trvalo do tragickej smrti v roku 1998.
Dušan Pašek zomrel 14. marca 1998 v Bratislave. Jeho telo našli s prestrelenou hlavou v kancelárii štadióna Slovana. Zanechal po sebe niekoľko rozlúčkových listov najbližším. Podľa oficiálneho vyšetrovania spáchal samovraždu.
Legendárny hokejista, ale aj húževnatý hokejový manažér bol dvakrát ženatý. Z prvého manželstva má dcéru Alexandru a syna Dušana, z druhého Dominika.
Hokeju sa aktívne venoval jeho syn Dušan Pašek ml., ktorý získal dva slovenské tituly – v roku 2005 so Slovanom a v roku 2011 v drese HC Košice.
Hráčsku kariéru ukončil zo zdravotných dôvodov v roku 2016. V súčasnosti pôsobí ako viceprezident a generálny riaditeľ klubu iClinic Bratislava Capitals.