Legenda slovenského hokeja a jeden z najlepších hráčov NHL zažil krátko pred podpisom zmluvy s Québecom Nordiques scény ako z filmu. Nebyť poriadneho kusu odvahy, sotva by Slováka porovnávali s takým hráčom, akým bol Wayne Gretzky.
"Mesto pôsobilo európskym dojmom, spoznal som ho v roku 1976, keď sme tam hrali Kanadský pohár.
Nordiques patrili k najslabším tímom. Brata Antona draftovali, chceli sme sa tam ukázať. Zavolali sme im a obe strany boli veľmi šťastné," vravel v podcaste Cam and Strick na margo záujmu Québecu..
Radosť však tlmila komunistická realita. Útek z východného bloku do Kanady by sa v prípade neúspešného konca zrejme skončil pobytom v base. Peter Šťastný sa jej však vyhol.
"Myšlienka na odchod do zámoria mi v hlave skrsla v roku 1980. V Innsbrucku sme hrali so Slovanom na turnaji európskych majstrov. Po ňom sme sa rozhodli, že cez Viedeň utečieme.
Prišli sme s bratom do hotela vo Viedni a čakali sme na inštrukcie od klubu," pokračoval v strhujúcom príbehu Šťastný.
Informácie od predstaviteľov Nordiques neboli príjemné. Vo Viedni sa to v tom čase hemžilo špiónmi. Informácia, že sa v jednom z tamojších hotelov skrývajú dvaja talentovaní mladíci Slovana, nezostala dlho v utajení.
"S nikým nehovorte, povedali nám. Vo vestibule po nás poslali komando, ktoré nás malo chrániť pred nebezpečenstvom. Keby nás niekto ohrozil, strieľali by.
Vo výťahu s nami nesmel byť nikto. Keď sme z neho vystúpili, zložky vytvorili koridor až k autu. Keď sme išli na letisko, sprevádzali nás policajti vpredu i vzadu.
Mali sme lepšiu ochranu ako vtedajší čelný predstaviteľ Sovietskeho zväzu Leonid Brežnev. Pokojnejší som bol až na letisku vo Viedni," doplnil Šťastný.
V NHL mu išla karta. V prvých šiestich sezónach zaznamenal viac ako 100 bodov. Nie div, že si v roku 1984 zahral na Kanadskom pohári 1984 po boku Gretzkého, Marka Messiera či Mika Bossyho.
Hoci sa Kanade príliš nedarilo, víťazstvo 7:2 nad ČSSR ju posunulo do vyraďovacích bojov. Hoci Šťastného pred zápasom vytrápila nočná mora, k výhre prispel aj jedným gólom.
"Snívalo sa mi, že hrám v Prahe proti Sovietom. Snažil som sa ujsť z lavičky, lebo by ma zavreli.
Prebudil som sa celý spotený," zaspomínal si Šťastný a uzavrel: „V československých novinách nebolo pri mojom góle uvedené meno strelca. Bolo to zvláštne obdobie.“