„Naposledy som bol v Martine, ale koronakríza všetko stopla. Pred prerušením sme boli druhí, ale vyzerá to tak, že v tomto ročníku už nikto nepostúpi. Zrejme si budem hľadať nový klub,“ povedal Bokroš v rozhovore pre český denník Sport.
Tvrdí, že sa zmenil a upokojil. Užíva si život pod Trenčianskym hradom a čaká, ktorým smerom sa vyvinie jeho úspešná kariéra.
"Som lepší tréner ako v minulosti. Rád by som pracoval pre ambiciózny klub. Pokojne aj za menej peňazí, ekonomická stránka už pre mňa nie je na prvom mieste.
Mám všetko, čo potrebujem. Mám bývanie pod hradom, nenudím sa ani jeden deň. Rád by som však ešte niečo dokázal," uviedol Bokroš.
S reprezentáciou získal v roli asistenta zlato (MS 2002) i striebro (MS 2000). Osem rokov viedol slovenskú dvadsiatku, pred piatimi rokmi s ňou oslavoval bronzový úspech.
Ako hlavný tréner ovládol dvakrát slovenskú ligu (1998, 2001), má aj štyri finálové prehre a jednu bronzovú medailu. V rokoch 2004 a 2005 doviedol Zlín do finále českej ligy.
Najskôr zdvihol nad hlavu trofej a zapálil si cigaru, potom musel akceptovať koniec sezóny bez víťaznej bodky.
"Niekto hovorí o mladých tréneroch, ale ja by som týmto rečiam oponoval. Cítim najväčšiu silu. Mám skúsenosti aj prehľad.
Nepoznám zlých a dobrých trénerov, len úspešných a neúspešných. Čo sa týka medailí, som najlepší na Slovensku," pokračoval Bokroš.
Jeho pôsobenie pri reprezentácii do 20 rokov sa skončilo neslávne. Niektorí hráči otvorene kritizovali Bokrošov proces nominácie.
"Poškodilo mi to meno. Ľudia potrebujú senzácie, nenávisť, zlobu. V dobe internetu si každý môže napísať čo chce. V závere mi to rodičia znepríjemňovali viac a viac.
Vyústilo to v konflikt, čo ma znechutilo. Povedal som si, že sa nemám čo dohadovať sa s rodičmi o tom, či mal byť ich syn nominovaný alebo nie.
Navyše k tomu prišli aj výmysly o úplatkoch či protekčných deťoch. Tréner by mal pracovať na jednom mieste 3–4 roky. Ja som už presluhoval," vrátil sa Bokroš k lanskému škandálu.
Priznáva, že práca s mladými hráčmi v tejto dobe nie je jednoduchá.
"Naša sedemnástka vypadla. Tréneri boli príliš demokratickí a hráči si robili, čo chceli. Osemnásťročný chlapec predsa musí mať disciplínu, povinnosti a výkonnosť.
Terajšia mládež má všetko, ale potrebujú kouča, ktorý na nich v správnom čase zatlačí a v správnom momente zasa povolí," uzavrel Bokroš.