V závere prvého súťažného zápasu proti Corpusu Christi IceRays ho narazil na mantinel spoluhráč z reprezentácie a najlepší kamarát Artur Turanský. Ohrozil nielen jeho hokejovú kariéru, no aj život.
"Protihráč ma nešťastne postrčil zozadu. Stál som približne meter od mantinelu a hlavou som doň priamo narazil. Cítil som bolesť v zadnej časti krku, ale hovoril som si, že je to maximálne otras mozgu. Prišla za mnou na ľad lekárka, povedal som jej, že som v pohode.
Chcel som sa postaviť a dohrať zápas. Ona mi povedala, nech zostanem ležať a som jej za to vďačný. Ak by som urobil pohyb hlavou do strany, mohol som ochrnúť alebo aj zomrieť,” prezradil Kupka pre Denník Šport.
Hokejista si spočiatku neuvedomoval vážnosť situácie. Veril, že ide o „prkotinu“, z ktorej sa rýchlo zotaví. "Najskôr sme asi 30 minút čakali na sanitku, lebo nebola pripravená. Celú tú dobu som ležal na ľade v jednej polohe. Cestou do nemocnice ma rozbolela hlava a bolo mi zle.
Išiel som na CT vyšetrenie, kde som dvakrát zvracal. Na druhý deň mi povedali, že mám zlomený stavec na dvoch miestach. Namiesto dvoch týždňov to znamenalo pauzu na celú sezónu," pokračoval rodák z Trnavy.
Lekári povedali tínedžerovi, že len jeden z desiatich ľudí vyviazne z podobnej situácie živý a bez trvalých následkov: „Všetko záviselo od zlomeniny. Ak by bola trochu posunutá, nasledovala by operácia, ktorá by mi ukončila kariéru. Obmedzil by sa môj pohyb hlavou do strán, čo by mi znemožnilo hrať ďalej hokej.“
Dva mesiace nosil na hlave pripevnenú železnú konštrukciu, potom dostal nákrčník. Lekári mu odporúčali nulovú aktivitu, no mladík nevydržal dlho bez pohybu a krátko po zotavení začal chodiť do posilňovne.
Zranil sa 18. septembra minulého roka, už 3. januára bol opäť na ľade v Trnave. O týždeň sa pripojil k tímu, trénoval bez kontaktu. Kupka prišiel o rok kariéry, v nasledujúcej sezóne ho čaká reštart.
„V klube mi povedali, že majú o mňa záujem, ale po sezóne vymenili trénerov a zostal iba jeden asistent. Uvidíme, ako sa to bude riešiť a či sa vôbec začne sezóna, keďže je v USA zložitá situácia v súvislosti s konavírusom,” zamyslel sa Alex, ktorý Turanskému zákrok nezazlieva:
„Artur bol na tom psychicky asi horšie ako ja. Bol z toho sklamaný, ale hovoril som mu, že to bola iba náhoda a stáva sa to. Stále sme najlepší kamaráti. Leteli sme spolu domov z USA a boli sme aj dva týždne v jednom dome v karanténe. Neurobil to so zlým úmyslom. Hokej je rýchla hra a niekedy sa tomu nedá predísť.“