Na medzinárodnej scéne získal Ján Starší ako hráč jednu striebornú a dve bronzové medaily z majstrovstiev sveta. Ako tréner československého reprezentačného výberu sa podpísal pod dve zlaté, štyri strieborné a jednu bronzovú medailu zo svetových šampionátov. Na trénerskom konte má aj striebro z olympijských hier z roku 1976 a vzácny kov rovnakého lesku aj z historicky I. ročníka Kanadského pohára. Takmer celú aktívnu hokejovú kariéru strávil ako útočník v Slovane Bratislava.
Členom Siene slávy IHHF sa Ján Starší stal v roku 1999 a o tri roky neskôr ho pochopiteľne zaradili aj medzi členov Siene slávy slovenského hokeja. V roku 2003 dostal od prezidenta Slovenskej republiky Rufolfa Schustera Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
Ján Starší sa narodil 17. októbra 1933 v obci Sokolče, ktorá už dnes neexistuje, padla za obeť výstavbe vodnej nádrže Liptovská Mara. O sedem rokov neskôr sa v tej istej dedine narodil Stan Mikita, legenda Chicaga Blackhawks a NHL.
S hokejom začal v Liptovskom Mikuláši a kanonierske schopnosti ukázal už ako 16-ročný v zápase proti Vrútkam, ktorý Liptáci vyhrali v pomere 42:0 a Ján Starší strelil 15 gólov. V mladosti vynikal aj v stolnom tenise, zdobí ho dorastenecký slovenský titul vo dvojhre a československý vo štvorhre. Hrával aj futbal za Iskru Liptovský Mikuláš a nepohrdol ani basketbalom. Aj napriek rôznorodým športovým záujmom zvíťazil u Staršieho hokej.
Foto: SITA, Jozef Jakubco
Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši odišiel študovať do Bratislavy na Vysokú pedagogickú školu. Dres Slovana Bratislava si Ján Starší prvýkrát obliekol v roku 1952. Od tohto roku v najslávnejšom slovenskom klube pôsobil až do roku 1966 s výnimkou dvoch rokov (1954–1956), kedy študoval v Prahe a hrával za vtedajší Spartak Sokolovo.
V tíme belasých vytvoril Ján Starší najprv s centrom Karolom Fakom a neskôr s Jozefom Golonkom a s ďalším krídlom Júliusom Černickým v tej dobe najúdernejší útok v najvyššej československej lige. V sezóne 1959/1960 sa stal aj kráľom strelcov prvej ligy, ale ligový titul zo Slovanom nikdy nezískal. Slovan skončil v ére Staršieho štyrikrát druhý a dostal prívlastok „korunný princ ligy“. Celkovo Ján Starší strelil v najvyššej súťaži za 14 sezón 267 gólov a odohral viac než tristo zápasov.
Hokejové schopnosti Jána Staršieho sa nestratili ani v konkurencii československej reprezentácie, za ktorú odohral 73 zápasov a strelil 29 gólov. Zo štyroch svetových šampionátov si odniesol tri vzácne kovy. Jednu striebornú medailu z roku 1961 zo švajčiarskych majstrovstiev sveta (MS) a dve bronzové medaily z československého šampionátu z roku 1959 a zo švédskych MS v roku 1963.
Československo reprezentoval na Zimných olympijských hrách (ZOH) v roku 1960 v Squaw Valley, na ktorých reprezentačný výber skončil štvrtý. Na tejto olympiáde bol Ján Starší ako prvý slovenský hokejista v histórii vlajkonosičom československej olympijskej výpravy.
Aktívnu hráčsku kariéru ukončil v roku 1966 a zároveň sa začala jeho nemenej úspešná trénerská cesta. Ako tréner začínal v bývalej Nemeckej spolkovej republike na lavičke Bayernu Mníchov.
Najväčšie úspechy slávil ako tréner československej reprezentácie. Spolu s Čechom Karlom Gutom vytvoril trénerskú dvojicu, ktorá reprezentáciu v rokoch 1973–1979 priviedla k dvom titulom majstrov sveta (1976, 1977) a k štyrom strieborným medailám z MS.
Pod ich vedením slávil československý výber aj úspech na ZOH v Innsbrucku, kde v roku 1976 získal olympijské striebro. To však nebolo všetko, lebo striebro si pod vedením Staršieho a Guta priniesol tento výber aj z historicky I. ročníka Kanadského pohára (1976). K bronzu z MS doviedol československý výber Starší aj v roku 1988, keď spolupracoval s Františkom Pospíšilom.
Trpkú príchuť prívlastku „korunného princa ligy“ okúsil Ján Starší opäť ako tréner Slovana Bratislava. V rokoch 1968–1974 obsadil totiž Slovan zase štyrikrát druhé miesto.
Ligové tituly sa Jánovi Staršiemu podarilo získať v rokoch 1981 a 1989, ale s vtedajšími západonemeckými tímami SC Riessersee a SB Rosenheim.
Do histórie slovenského hokeja sa Doc. PhDr. Ján Starší, CSc. zapísal aj ako veľký hokejový odborník. Štvrťstoročie pôsobil na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednášal o hokejových tréningových metódach, ktoré uplatňoval aj vo vlastnej trénerskej praxi.
Jeho poznatky roky využíval Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH), v ktorom pôsobil ako predseda trénerskej rady, člen výkonného výboru či ako konzultant.