Mladí slovenskí hokejisti sa už na majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov plne sústredia na kľúčový súboj proti Lotyšsku (odohrajú ho v noci na sobotu o 1.30).
„Po prvom zápase s Kanadou sme si zdôrazňovali, že musíme viac strieľať. Vyslať v zápase len šesť striel je totiž mizerná vizitka. Proti Američanom to už bolo lepšie. S Lotyšmi už teraz potrebujeme vyhrať,“ tvrdí odhodlane obranca a strelec jedného z gólov do siete USA Michal Roman (19).
Ako hodnotíte prvé dva zápasy na turnaji?
Oba boli pre nás náročné. Na úvod nás čakala silná domáca Kanada. Hralo sa vo fantastickej atmosfére. Do zápasu sme nastúpili s priveľkým rešpektom a najmä sme málo strieľali. To bola naša najväčšia chyba – málo sme sa udržali na puku v útočnom pásme a tlačili sa do streľby. Tým pádom sa na nás valila vlna za vlnou a len sme sa bránili. Pred druhým zápasom sme si povedali, že tieto aspekty hry musíme zlepšiť a hrať sebavedomejšie. Podarilo sa nám to, len v druhej tretine sme zbytočne prepadávali, strácali puky na čiarach a z toho sme dostali góly, čo nás stálo lepší výsledok.
Druhá tretina vám nevyšla ani proti Kanade. Prečo?
Nie je to náhoda. Druhé tretiny proti výborne herne disponovaným súperom sú vždy náročné. Máme to ďalej na striedačku a šikovné mužstvá to dokážu využiť – či už naše zlé striedania alebo keď nás zavrú v pásme a sami rýchlo vystriedajú.
Ktorý duel bol fyzicky a mentálne náročnejší?
Mentálne určite prvý. Fyzicky možno druhý, lebo to boli dva ozaj náročné zápasy za dva dni a už nám trochu dochádzali sily.
Kto z mužstva si zaslúži po prvých dvoch súbojoch pochvalu?
Vyzdvihol by som oboch brankárov Adama Húsku aj Maťa Tomeka. Obaja nás veľakrát podržali a predviedli veľa skvelých zákrokov. Inak by som nechcel hodnotiť jednotlivcov, lebo sme tu ako jeden tím.
Ako sa vám hrá pred plným hľadiskom?
Je fantázia hrať pred toľkými ľuďmi. Fajn pocit a zážitok, ktorý by som doprial každému mladému hokejistovi.
Čo vás zatiaľ na šampionáte najviac prekvapilo?
Nič extra. Všetko je tu super a funguje, ako má. Máme výborné podmienky, či už ide o hotel alebo zimný štadión. Nemáme sa na čo sťažovať. Trochu nás prekvapila len obrovská zima, keď sme pristáli v Montreali – bolo vtedy asi 25 °C pod nulou – ale v Toronte je to už v normále. Čosi pod nulou.
Foto: SITA/AP, Chris Young
Tréner vravel, že na Lotyšov ste sa pripravovali od augusta. Čo o nich teda viete?
Čaká nás nepríjemný súper, ktorý hrá dosť fyzický hokej. Lotyši dohrávajú každý súboj na hrane faulu. Majú pár šikovných hráčov, ktorí vedia potiahnuť tím. Musíme si na nich dať pozor a nepodceniť ani jeden súboj, aby sme sa nezranili, keďže hrajú ozaj tvrdo. Zároveň sa nesmieme dať vyprovokovať. Platiť by na nich malo to, čo na každého – tlačiť sa do bránky, často strieľať, nenechať sa zbytočne vylučovať a streliť prvý gól.
Ako veľmi vám pomôžu prvé dva strelené góly zo zápasu proti USA?
Je to pre nás dôležité. Dokázali sme si, že góly strieľať vieme. Pomôže nám to nielen proti Lotyšom, ale aj proti Rusom. Najmä po psychickej stránke. To, že som dal gól i ja, je skvelé. Splnený sen.
Videli ste niektorý z doterajších zápasov Lotyšov?
Boli sme na ich stretnutí s USA. Takže každý z nás videl, čo nás čaká.
Na čo si ešte v Toronte trúfate – okrem výhry nad Lotyšskom?
Chceme ísť do každého zápasu s cieľom vyhrať ho alebo aspoň uhrať nejaký dobrý výsledok. Teraz sa sústreďujeme len na zápas s Lotyšmi, potom budeme myslieť len na Rusov a po poslednom zápase v skupine sa uvidí, čo nás ešte čaká.
Sledujete aj výsledky v druhej skupine?
Jasné, v televízii to rozoberajú azda na všetkých športových kanáloch. Sme v obraze. Najväčšie prekvapenie zatiaľ pripravili Fíni. Obzvlášť ich prehra s Dánmi ma zaskočila.
V tíme je aj váš o dva roky mladší brat Miloš. Aký je to pocit hrať spoločne na šampionáte do 20 rokov?
To sa nedá ani opísať. Je to úžasné. Vyrastáme spolu, od mala si pomáhame. Trávime spolu veľmi veľa času. Spoločne pôsobíme aj v Třinci. Je super, mať ho tu po svojom boku. Som za to nesmierne rád. Nikdy sme o tom, že si spolu zahráme v mládežníckej reprezentácii, nepremýšľali ani v to nedúfali.
Prišli sa na vás pozrieť aj rodičia?
Nie, ostali doma. Zápasy však, samozrejme, pozerajú a užívajú si ich.
Ako ste sa spolu s bratom dostali do Třinca?
S hokejom som začínal v Žiline, ale tam som nemohol pokračovať, keď ma rodičia nechceli dať do hokejovej školy. Tak sme šli spolu s bratom do Třinca. Mohol som mať vtedy asi dvanásť rokov. Nemáme to ďaleko, z domu okolo 50 kilometrov. Najprv sme denne dochádzali, teraz už bývame spolu v hoteli, kde majú celé poschodie hokejisti z rôznych kútov. Je to akoby sme bývali na internáte.
Bokroš: Čaká nás rozhodujúci duel
Trénera Ernesta Bokroša potešilo, že jeho zverenci proti Američanom pridali k pozornej defenzíve už aj čosi v útočnej fáze. „My aj Lotyši vieme, že náš vzájomný zápas bude zrejme rozhodujúci v tom, kto sa prebojuje do štvrťfinále. Mám radosť z toho, že po dvoch fyzicky veľmi ťažkých dueloch mám k dispozícii kompletný káder a proti Lotyšsku môžeme hrať so štyrmi päťkami,“ vravel Bokroš pre hockeyslovakia.sk.