Teda v krajine, kde sa z neho vďaka dvom titulom s Lokomotivom Jaroslavľ v rokoch 2002 a 2003 stal uznávaný trénerský pojem. Jaroslavľ mu priniesol veľa radosti, slávu aj finančné zabezpečenie, ale zároveň po rokoch aj veľký smútok. To keď sa v roku 2011 odohrala hrozná tragédia – spadlo lietadlo s kompletným hokejovým tímom, ktorého pasažierom bol aj Pavol Demitra.
„Občas si doma pustím video z finálových zápasov. Je to pekné aj po 15 rokoch. Lenže potom si človek spomenie na kamarátov, ktorí zostali v tom lietadle. Svet smúti za hráčmi, ale ja som poznal masérov či vedúceho mužstva. Boli sme priatelia, ktorí sa navštevovali. Teraz už do Jaroslavľa nejazdím, nemám za kým. Všetci okrem vtedajšieho manažéra sú mŕtvi,“ uviedol Vladimír Vůjtek v rozhovore pre idnes.cz.
Vůjtek to ako každý cudzinec v Rusku nemal jednoduché a ako tréner bol pod obrovským tlakom. Dva majstrovské tituly s Jaroslavľom a tretie miesto s Kazaňou sú dôkazom toho, že sa s ním vyrovnal veľmi dobre. Vo svojich spomienkach sa krátko vrátil aj k strašiaku hráčov pod názvom „báza“, kde museli hokejisti často tráviť v odlúčení od rodiny celé dni aj týždne. „V tom čase museli byť hokejisti v Rusku pod neustálou kontrolou. Domov púšťali hráčov len dvakrát do mesiaca. Ja som si to ako tréner trochu upravil: šiel som na bázu s hráčmi deň pred zápasom a po ňom ich púšťal domov. Oni si to začali vážiť a postupne som si ich získal na svoju stranu. Vedeniu som to vysvetlil tak, že radšej nech sú doma ako po desiatich na izbách na vŕzgajúcich posteliach, kde keď sa jeden otočil, zobudil všetkých ostatných.“ Bolo verejným tajomstvom, že cieľom sústredení na neslávne známych bázach bolo najmä chrániť hráčov pred ich populárnou zábavkou – alkoholom. Bolo to ale naozaj tak, čo sa tradovalo, že Rusi „pili prvú ligu?“
„Keď mali voľno, nemaznali sa s tým. Ale v období zápasov a prípravy sa celkom držali. Dnes už sú všeobecne hráči zodpovednejší, ako sme boli my. To platí aj o Česku,“ pripomenul Vůjtek pre idnes.cz. Rád si spomína aj na pozápasové stretnutia trénerov oboch tímov v domácej kabíne pri kališteku vodky. „Nikto ma nenútil, ale bola to súčasť hry. V rámci občerstvenia po zápase sme nejakú tú ‚rumku‘ vodky, ako tomu oni hovoria, vypili. Rusi s obľubou vravia, že Boh miluje trojicu, tak sa dali tri vodky a išlo sa na lietadlo domov. Pri jednej takejto ‚rumke‘ vodky som sa zoznámil aj s Viktorom Tichonovom,“ zaspomínal si Vůjtek. K osobe predvlani zosnulého megaúspešného ruského trénerského kolegu ešte z čias Sovietskeho zväzu poznamenal: „Mal nálepku despotu, ale bol to príjemný človek. Takto sa mi zvykol prihovárať: ‚Hovoria o mne, že som sviňa, ale čo som mal vtedy robiť? Keby som nebol sviňa, tak by ma za pol roka vyhodili.‘ Za komunizmu musel žiť s dobou a možno sa musel tak ostro správať k hráčom aj proti svojej vôli,“ myslí si Vůjtek.
Na Vůjtkových zverencov čaká v piatok v Moskve ostrý úvod šampionátu práve proti domácej „zbornej komande“. Skúsený tréner to nevníma negatívne. „Som rád, že začneme proti Rusom, najsilnejšiemu mužstvu našej skupiny. Je lepšie hrať s nimi na začiatku a pokúsiť sa o prekvapenie. Oni budú nadržaní a premotivovaní a to môže byť naša šanca,“ dodal Vůjtek.