„Aj vtedy mala silné mužstvo s viacerými osobnosťami. Na tohtoročnom šampionáte jej všetko perfektne sadlo, hrala moderný hokej,“ vraví majster sveta z Göteborgu 2002, v tejto sezóne hráč extraligovej Banskej Bystrice.
Prekvapila vás suverenita Kanady na svetovom šampionáte v Česku alebo ste ju očakávali?
Prekvapilo ma, že vyhrala tak suverénne, až takú prevahu som nečakal. Každý rok je iný, títo istí hráči by možno o rok tak nedominovali. Kanada vo finále rozdrvila Rusov 6:1, čo hovorí za všetko.
V čom najviac prevýšila súperov? Začína sa aj na majstrovstvách sveta kanadská éra?
To by som z jedného príkladu netvrdil, hoci môže sa to stať. Tréner Todd McLellan veľmi dobre poskladal mužstvo. Pozval doň viacerých mladých hráčov, ktorí vo svojich kluboch NHL už patria k oporám, pravidelne bodujú. Kanaďania boli rovnako silní vzadu i vpredu. Vynikajúco korčuľovali, piati bránili, piati útočili, hrali vo veľkom nasadení. Všetky zápasy vyhrali, ľahko dávali góly.
Zvykne sa hovoriť, že Kanaďania svetový šampionát neberú až tak vážne. Bol tohotoročný výnimkou?
Výnimkou bol možno v tom, že prišiel kapitán Sidney Crosby. V predchádzajúcich rokoch účasť odmietol, podobne ako aj niektorí iní výborní hráči. Teraz do Prahy prišli – a s veľkou prevahou dokorčuľovali k zlatu. Kanada, nech príde v akomkoľvek zložení, vždy chce vyhrať. Podstatné je, aká silná zostava príde. Aj pred tromi rokmi v Helsinkách mala viaceré hviezdy, no odišla bez medaily. Stane sa, že keď veľmi silné mužstvo neladí alebo sa niečo v ňom stane, dôležitý zápas prehrá a ide domov. Majstrovstvá sveta sú náročné v tom, že o úspechu či neúspechu rozhodujú jeden-dva zápasy.
Hokejisti Slovenska nepostúpili do štvrťfinále. Je to sklamanie alebo reálne zrkadlo ich kvality?
Skôr sklamanie. Stále si myslím, že potenciál na štvrťfinále máme, aj keď sa pohybujeme od 7. do 10. miesta. V Ostrave sme mali kvalitný tím, solídne začal, no v porovnaní s najlepšími mu čosi chýbalo. Zaostávame v detailoch, ktoré neraz rozhodnú.
Čo by si mal vziať slovenský hokej z tohto šampionátu?
Je to otrepané, a už sa smejem, no je to skôr na plač. Ustavične od roku 2002, keď sme sa stali majstri sveta, opakujeme to isté: začnime od mládeže. Obávam sa, že o rok budeme hovoriť to isté. Všetci budú sklamaní, tri dni sa bude hovoriť, čo zlepšiť – a potom pôjde všetko po starom.
Skúsme ešte raz – čo treba zlepšiť?
Potrebujeme mať fungujúci systém. Veľmi ťažko sa pracuje, keď šport je na okraji spoločenského záujmu, finančne podvyživený, sponzori nemajú úľavy. Ubúda hokejových tried i mladých Slovákov v draftoch NHL. Američania i Švédi mali pred pár rokmi podobný problém, začali systematicky pracovať s mládežou – a napredujú. Dovolím si tvrdiť, že USA budú onedlho vážne konkurovať Kanade v pomyselnom súboji o svetového lídra. Zámorie viac než svetové šampionáty uznáva olympijský turnaj. Dva predchádzajúce vyhrala Kanada.
Nepovažujete sa systémový krok centralizovanú prípravu výberov do osemnásť a dvadsať rokov?
Pripadá mi skôr ako plátanie dier. Prostriedky, ktoré idú na takúto prípravu, chýbajú inde. Mal som veľkú radosť z tohtoročného bronzu dvadsiatky. Utvorme jej hráčom podmienky, aby mohli výkonnostne rásť. Aj dvadsiatka ponúkla dôkaz, že potenciál máme.
Podporujete skupinu okolo Richarda Lintnera, ktorá sa usiluje o zmenu v riadení slovenského hokeja?
Podporujem. S Rišom som sa na túto tému zhováral. Z toho, čo mi načrtol, som mal dobrý dojem. Do kongresu Slovenského zväzu ľadového hokeja ostáva vyše mesiaca. Bolo by dobré využiť čas na diskusiu, ako ďalej v slovenskom hokeji. Pracuje v ňom veľa schopných ľudí, majú čo povedať. Nepáči sa mi, že sa sformovali dve skupiny, ktoré súperia o vplyv. To nie je dobré. Oveľa lepšia je vzájomná spolupráca a dialóg. Z toho môžu vzísť užitočné veci.