Mike Buckna, Kanaďan so slovenskými koreňmi, ktorého poctili prívlastkom otec československého hokeja, by sa vo štvrtok dožil sto rokov. V ten novembrový večer, keď premiérovo vykorčuľoval v stovežatej na ľad, mal dvadsaťdva.
„Dôvodom mojej prvej cesty do Európy nebol hokej. Sprevádzal som kamaráta, ktorý sa vysťahoval do Kanady a po čase sa vracal na Oravu pre manželku. Cestovali sme len na mesiac,“ spomínal Buckna v 80. rokoch v kanadských novinách. V Hamburgu ho upútal plagát o hokeji v Prahe. Keď sa na svojej púti po rodnej zemi rodičov dostal do hlavného mesta, hneď v prvý večer zamieril na hokejový zápas.
„Spýtal som sa trénera jedného z mužstiev, či by som to nemohol s nimi skúsiť. Na ďalší deň som nastúpil na zápas a pošťastilo sa mi streliť dva góly. Ponúkli mi, aby som zostal,“ vysvetlil Buckna. Tým mužstvom bol LTC Praha, v tridsiatych rokoch minulého storočia jeden z najlepších hokejových klubov starého kontinentu.
Kanaďan, ktorému rozumeli
Buckna vyrastal v kanadskom mestečku Trail, kde sa usadili jeho rodičia. Otec Ján i mama Júlia rodená Pisoň-Olíčeková pochádzali z malebnej oravskej dediny Podbieľ. Mladý Mike bol šikovný športovec a hokejista. Už ako tínedžer zbieral medaily a ocenenia. Hltači dymu (Smoke Eaters) z Trailu sa v rokoch 1932 a 1933 stali šampiónmi provincie Britská Kolumbia, v roku 1938 získali Allanov pohár pre najlepší amatérsky tím Kanady a o rok neskôr pre javorové listy aj titul majstrov sveta. Na šampionáte vo Švajčiarsku nechýbal ani Buckna – ale nie na kanadskej striedačke…
Chýr o novej hokejovej posile sa rýchlo rozniesol po Prahe. Večerné České slovo pozývalo pred prvým zápasom na premiéru mladého sympatického Slováka. Buckna nebol prvým Kanaďanom, ktorý sa objavil na pražskom ľade, ale na rozdiel od svojich predchodcov vedel svoje hokejové poznatky vysvetliť v jazyku, ktorému všetci rozumeli.
Najbližšie roky strávil v LTC ako tréner a zároveň center druhého útoku (hral aj s Ladislavom Trojákom – jediným Slovákom v LTC i reprezentácii). Mal rešpekt, hráči ho uznávali. Neležte pred bránkou ako psy pred domom – znela dobrá rada brankárom.
„Neboli agresívni. Nikdy nepočuli o forčekingu. Ich obrancovia ani nesnívali o vedení puku, či ofenzívnej hre. Len som im ukázal, akým štýlom sme hrali v Traili. Nemali sme v tíme robustných chlapcov, ale nahrádzali sme to dobrou kondíciou a kombinačnou hrou. Nikdy sme neprestali korčuľovať a posúvali sme si puk po celom klzisku. Dnes som pyšný, že československý hokej je vo svete uznávaná značka,“ zaspomínal si Buckna v roku 1986 pre noviny Trail Times.
Pred majstrovstvami sveta 1938, ktoré sa konali v Prahe, Bucknu požiadali, aby koučoval československý tím. V emóciami nabitom zápase o bronz zdolali domáci Nemecko 3:0. Štadión bol vo vytržení a Buckna opúšťal ľad na pleciach svojich zverencov. O rok neskôr viedol Buckna na MS vo Švajčiarsku mužstvo proti bývalým spoluhráčom z Trail Smoke Eaters. Československo odohralo s favoritom vyrovnanú partiu a prehralo iba tesne 1:2. O pár týždňov neskôr republika prestala existovať.
Na jar 1939 sa Buckna oženil s tenistkou Aloisiou (Lolou) Frolíkovou, 30. marca pár opustil nacistami okupovanú Prahu a odcestoval do Kanady. „Želáme vám veľa šťastia a dúfame, že sa čoskoro uvidíme,“ napísali pražské noviny. Na návrat populárneho hokejistu a trénera si však fanúšikovia museli pár rokov počkať.
Foto: Archív Mikea Bucknu jr.
Odštartoval zlatú éru
Prvé majstrovstvá sveta po druhej svetovej vojne sa uskutočnili v Prahe. Na striedačke československého tímu, v drese ktorého nastúpil aj košický rodák Troják, burcoval hráčov Buckna. Československo oslavovalo v roku 1947 svoj prvý titul svetového šampióna. Z hokejistov a ich trénera sa stali miláčikovia národa.
Buckna sa nevenoval len reprezentantom, ale aj mládeži. Na jeho podnet vznikli po republike hokejové školy. "Matej Buckna zlatej kluk, pričaroval klukům puk,“ kolovalo medzi fanúšikmi. V roku 1948 siahalo mužstvo Československa na titul aj na ZOH vo Svätom Mórici. V kľúčovom súboji remizovalo 0:0 s Kanadou a zlato získal vďaka lepšiemu skóre súper. Po zápase čelil Buckna kritike kapitána Vladimíra Zábrodského, že vinou defenzívnej taktiky tím prišiel o prvenstvo.
Keď o pár dní neskôr prišli Kanaďania odohrať do Československa exhibičné zápasy, Buckna navrhol, aby v jednom hralo mužstvo podľa Zábrodského ofenzívnej taktiky a v druhom stavilo na osvedčenú defenzívu. Prvý zápas sa skončil prehrou 2:5, v druhom sa zrodila remíza…
Kanaďania sa 22. februára zastavili aj v Bratislave, kde nastúpili proti výberu Slovenska, za ktorý nastúpil aj Buckna. Hostia vyhrali 3:2. „Som hrdý, že som obliekol dres krajiny svojho otca,“ uviedol po zápase syn emigrantov z Oravy.
Po ovládnutí krajiny komunistami vo februári 1948 sa Buckna dostal do ťažkej pozície. V atmosfére protizápadnej propagandy odcestoval na jar 1948 opäť do Trailu, dúfajúc, že o pár mesiacov príde späť. Ale do Československa sa vrátil až o tridsať rokov neskôr, keď bol čestným hosťom pražských MS.
Mike Buckna zomrel v roku 1996. O osem rokov ho uviedli do Sieni slávy IIHF, je tiež členom Siene slávy českého hokeja, tej slovenskej zatiaľ nie.
Buckna junior: Otec mal citovo bližšie k Československu, než ku Kanade
Mike Buckna junior sa narodil v Prahe, prežil tu aj časť svojho detstva, no vyrástol v zámorí a v USA sa stal významným biznismenom. „V októbri tohto roka sa chystáme s manželkou do východnej Európy. Chceme navštíviť Prahu, Bratislavu a Budapešť, mestá, o ktorých nám rodičia a starí rodičia veľa rozprávali,“ uviedol pre Pravdu potomok muža, ktorého nazvali otcom československého hokeja.
Spomínal otec často, ako sa z neho stal v Československu hrajúci hokejový kouč?
Veľmi rád o svojej ceste do Československa v roku 1935 hovoril a bol hrdý na to, čo vtedy dosiahol. Ukázal niečo zo svojho hokejového umenia a získal angažmán v LTC Praha. Spomínal, ako zmenil herný štýl z čisto defenzívneho na rýchlejší a agresívnejší, ktorý prevládal v Kanade. S ním potom slávilo LTC i československá reprezentácia úspechy v Európe.
V 40. rokoch minulého storočia po návrate do Trailu dostal otec ponuku hrať NHL. Prečo odmietol?
Oslovili ho z Chicaga Blackhawks krátko po príchode z Československa a mojom narodení. Moja mama nechcela, aby sme sa presťahovali do Chicaga a vyrastal som tam. V Traili žili otcovi rodičia, ktorí pomáhali mame s angličtinou a starali sa o mňa. Otec ponuku odmietol, lebo nechcel odísť do Chicaga sám bez rodiny. Zostal v Traili a po vojne sa vrátil opäť do Československa.
V roku 1948 prevzali moc v Československu komunisti a vaša rodina odišla späť do Kanady. Mal otec informácie o tom, čo sa deje v krajine, ako sa vodí jeho bývalým zverencom?
Doma sme sa o tom veľmi nebavili. Moji starí rodičia zostali v Československu a mama sa obávala o ich budúcnosť. Mal som vtedy sedem rokov a nechápal som, prečo musíme tak rýchlo z Prahy odísť. Chodil som tam do školy, ktorú som musel náhle opustiť. Keď som bol trochu starší, spýtal som sa, či nemôžeme navštíviť starkých, ale dostal som len stručnú odpoveď, že to nejde. Mama neskôr ochorela na rakovinu a veľmi chcela ešte do Československa vycestovať, ale bála sa, že ju nepustia späť do Kanady. Zomrela v roku 1976. Až v ďalších rokoch mi otec rozprával, že niektorých hráčov po roku 1948 zatkli, ale detaily mi nepovedal.
Otec sa vrátil do Československa v rokoch 1978 a 1985. Ako na tieto návštevy spomínal?
V roku 1978 mal dosť zmiešané pocity. Mama veľmi túžila navštíviť rodičov, no nepodarilo sa jej to. Otec si prial, aby šli spolu. Viem, že vtedy zašiel za maminou sestrou. V Československu ho veľmi srdečne prijali a nazvali ho „Otec československého hokeja“. Na to bol veľmi hrdý. Často o tomto výjazde hovoril. Rok 1985 bol pre neho tiež dôležitý. Tešilo ho, na akej vysokej úrovni sa hrá vo vašej krajine hokej. Tvrdil, že čoskoro budú hokejisti z Európy hrať v NHL. Myslím, že citovo mal bližšie k Československu než ku Kanade.
Čomu sa venoval otec po skončení hokejovej kariéry?
Po návrate z Československa hral za Trail, až kým si vážne zranil chrbát. Odvtedy sa venoval rodinnému biznisu. Moji starí rodičia kúpili v roku 1908 hotel Montana a otec pracoval tam. Popri tom aj trénoval, okrem iného aj juniorov Trail Smoke Eater, za ktorých som hral.
Čo sa stalo s rodinným hotelom Montana?
V roku 1974 ho otec predal. O pár rokov neskôr ho úplne zničil požiar.
Čo si pamätáte z detstva, ktoré ste strávili v Prahe?
Hoci som bol veľmi malý, zostalo mi dosť spomienok. Nepamätám sa, kde sme presne bývali, ale viem, že otec ma vodil do školy aj cez bombami zničené ulice. Chodil som do anglickej školy, ale naučil som sa plynule hovoriť po česky. Pamätám sa, ako hral starý otec na jedálenskom stole s kartami pasians. Spomínam si, ako k nám prišiel v decembri Mikuláš a ako som sa ho bál. Viem, že stará mama bola výborná kuchárka. Navštívil som Prahu v roku 2004, keď otca uviedli do Siene slávy IIHF. Snažil som nájsť miesta, kde sme žili a kde som chodil do školy, ale neúspešne.
Ako si spomínate na starých rodičov, ktorí pochádzali z Podbieľa?
Obaja moji starí rodičia sa poznali už z Podbieľa, ale zblížili sa až v Traili, kde mali v roku 1907 svadbu. Starká chodila ešte v Rakúsko-Uhorsku do školy v Budapešti a naučila sa po maďarsky. Starý otec mal už 63 rokov, keď som sa narodil, takže veľa spomienok na neho som si neuchoval. Viem, že obaja starí rodičia ťažko pracovali. Starká sa starala o hotel, varila, upratovala. Tiež bola výborná kuchárka, často pripravovala tradičné jedlá. Hotel mal svojich pravidelných hostí, väčšina z nich pochádzala z Európy a často rozprávali o svojej vlasti. Rodičia i starkí ma vychovali v duchu tradičných európskych hodnôt. Kládli dôraz na poctivú prácu a rodinnú súdržnosť. Dnes už je takmer nemožné, aby rodina držala tak pokope. Ľudia cestujú za prácou, takže príbuzní žijú často ďaleko od seba.