Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Hokejový zlatokop z Kimberley mal v žilách slovenskú krv

Zima 1937. Pražské publikum tlieska hokejovým kúzelníkom z kanadského Kimberley. Pozorne sleduje najmä čiernovlasého obrancu Paula Kozaka. Kozáče, Kozáče, pokrikuje na neho. A hokejista fanúšikom rozumie. Veď v jeho žilách koluje česká a slovenská krv.

02.09.2013 08:00
debata (1)
Paul Kozak v drese Kimberley Dynamiters. Foto: Kimberley District Heritage Society/Museum, archív Marylin Mackenziovej
Paul Kozak Paul Kozak v drese Kimberley Dynamiters.

Predstavenie tímu Kimberley Dynamiters vyvolalo v metropole Československa veľký ohlas. Kanaďania boli na turné v Európe, ktoré vyvrcholilo účasťou na februárových majstrovstvách sveta v Londýne. Dynamiters totiž v roku 1936 získali Allanov pohár pre najlepšie amatérske mužstvo Kanady (v profesionálnej NHL hralo v tom čase len šesť klubov, z nich štyri americké), čo im vynieslo právo reprezentovať kolísku hokeja na svetovom šampionáte.

V Prahe odohral klub z baníckeho mestečka z Britskej Kolumbie dva prípravné zápasy s mužstvom LTC Praha, ktoré patrilo v tom čase k európskej špičke. Oporou LTC bol aj košický rodák Ladislav Troják a lídrom mužstva zasa slovenský Kanaďan Matej Buckna.

„Zvláštny nádych senzačnosti dodáva štartu kanadského mužstva prítomnosť ľavého obrancu Kozaka. Už meno tohto hráča naznačovalo, že nebude stopercentný Kanaďan. A skutočnosť túto domnienku potvrdila. Statný a veľmi pekný Paul Kozak pochádza po rodičoch naozaj z Československa. Má 27 rokov a jeho otec odišiel za oceán z Teplíc a matka z Oravského Podzámku,“ písali pražské noviny.

Malý Paul (v pozadí) s rodičmi Frankom a... Foto: Kimberley District Heritage Society/Museum, archív Marylin Mackenziovej
Paul Kozak Malý Paul (v pozadí) s rodičmi Frankom a Terezou. V popredí brat Frank junior a vpravo sestra Mary.

Kozakov slovenský pôvod potvrdzujú aj americké dokumenty. Pravde ich poskytol hokejový nadšenec Ľubo Kopec, ktorý pátra po hráčoch NHL so slovenskými koreňmi. Podľa nich prišla hokejistova mama Tereza Hajdúchová do Ameriky v roku 1905 z Oravy. Vyrastala v dedinke Chlebnice. Aj otec Frank Kozak mal v americkom sčítaní obyvateľstva v roku 1910 ako rodisko napísané Hungary (Uhorsko) a v kolónke race (rasa) údaj Slovak, hoci pochádzal z Čiech. A záznam o prechode hraníc z USA do Kanady z roku 1934 uvádza u Paula Kozaka „slovenskú rasu“.

Šikovný hokejista v stovežatej zaujal a dostal aj ponuku. „Kozak má vraj sto chutí účinkovať budúcu sezónu v Prahe, ale je lišiak. Kladie si podmienku, že nepríde len na jednu sezónu, ale aspoň na tri roky. To mu môže splniť iba LTC. Kozak dal údajne čestné slovo, že do Prahy príde, ale rozhodne sa definitívne až v júli,“ tvrdili v januári 1937 noviny Slovenská politika. Kozak sa však už do krajiny svojich predkov nikdy nevrátil. Prečo?

Z bane na šampionát

„Samozrejme, že ho poznám, bol to môj otec,“ zašvitorila do telefónu Marilyn Josette Mackenzieová z Kimberley. Pátranie po minulosti svojho otca poňala energická 75-ročná pani ako výzvu. „Mám niekde odložené o ňom novinové výstrižky aj fotografie, určite ešte oslovím príbuzných a potom sa ozvem,“ tvrdila. A sľub dodržala.

Veľkou záľubou obrancu Kozaka bol rybolov. Foto: Kimberley District Heritage Society/Museum, archív Marylin Mackenziovej
Paul Kozak Veľkou záľubou obrancu Kozaka bol rybolov.

Paul Kozak sa narodil 29. júna 1910 vo Whitingu v štáte Indiana. Keď mal šesť mesiacov, rodina sa presťahovala z Ameriky do kanadského mestečka Canmore. Paulov otec Frank zomrel v roku 1913 na zápal pľúc. Tereza Hajdúchová zostala sama s troma deťmi, štvrté čakala. „Babička hovorila slabo anglicky, aby uživila rodinu, privyrábala si praním. Potom stretla Joea Helisa, samotára, ktorý prechádzal cez Canmore. Vzali sa a mali ďalšie tri deti,“ vysvetlila Marilyn Mackenzieová. Aj Kozakov otčim Joe Helis pochádzal z Oravy, z Trstenej.

Malý Paul sa naučil korčuľovať a hrať hokej na rybníkoch v Canmore. Ako tínedžer pracoval v tunajších uhoľných baniach. „Neznášal bane, pripadali mu nebezpečné, tmavé a studené. Preto odišiel z Canmore a odsťahoval sa do Kimberley, malého, ale krásneho mestečka na juhozápade Kanady. V roku 1931 sa stal členom hokejového tímu Kimberley Dynamiters,“ pokračovala v rozprávaní dcéra hokejistu.

V Kimberley sa nachádzala baňa Sullivan, jedno z najväčších nálezísk olova a zinku na svete. Ťažobná spoločnosť Cominco sa rozhodla zverbovať hráčov z okolia, aby sformovala klub, ktorý by v súťaži West Kootenay League konkuroval rivalom z Trail Smoke Eaters. Vidina dobrého zárobku prilákala do Kimberley viacero špičkových hokejistov. Tí boli finančne lepšie ohodnotení ako hráči z NHL. Aj vďaka tomu sa vo West Kootenay League hral v tom čase skvelý hokej. Dynamiters v roku 1936 získali Allanov pohár po finálovej výhre nad Sudbury Falcons a mohli vyraziť na európske turné.

Nevlastný otec Paula Kozaka Joe Helis a mama... Foto: Kimberley District Heritage Society/Museum, archív Marylin Mackenziovej
Paul Kozak, Joe Helis Nevlastný otec Paula Kozaka Joe Helis a mama Tereza.

Počas ôsmich týždňov odohrali tridsať zápasov, žiadny neprehrali. Predstavili sa v Maďarsku, Rakúsku, Československu, Francúzsku či Nemecku. Vo februári 1937 dorazili na britské ostrovy, kde sa v londýnskych arénach Wembley a Harringay bojovalo o medaily na majstrovstvách sve­ta.

Lovec pstruhov

„Veľmi nepríjemným zvykom je, že v Londýne rovnako ako v Paríži, je dovolené divákom fajčiť, čo hráčom veľmi prekáža,“ písala o šampionáte dobová tlač. Ďalšou novinkou, s ktorou sa museli hráči z kontinentu vyrovnať, boli oválne mantinely namiesto obdĺžnikových. Na turnaji sa zúčastnilo 11 tímov a sprevádzali ho veľké očakávania, keďže rok predtým triumfovalo mužstvo Veľkej Británie na olympijskom turnaji v Garmisch-Partenkirchene.

Kanada i Veľká Británia kráčali šampionátom bez zaváhania a ich vzájomný zápas vo finálovej skupine bol prakticky duelom o titul, ktorý sa niesol v nervóznej atmosfére. „Tri minúty pred koncom za stavu 2:0 pre Kanadu po tvrdom zákroku na anglického hráča Brenchleyho prepadlo desaťtisíc divákov v aréne hystérii. Zahádzali ľad pomarančami, jablkami, novinami i mincami. Ľudia kričali na rozhodcov, niektorí prenikli na ihrisko. Rozvášený dav sa upokojil, až keď orchester v hale spustil britskú hymnu God Save The Queen,“ líčil dianie spravodajca agentúry Canadian Press. „Niektoré súboje na ľade i mimo neho boli tvrdšie než tie, ktoré vídame v boxerskom ringu,“ dodal britský kolega.

Hokejisti Kimberley Dynamiters v Davose. Celkom... Foto: Kimberley District Heritage Society/Museum, archív Marylin Mackenziovej
Paul Kozak Hokejisti Kimberley Dynamiters v Davose. Celkom vpravo Paul Kozak.

Kanaďania vyhrali 3:0. Ich šatňu strážilo po zápase pred rozzúrenými fanúšikmi päťdesiat kanadských námorníkov. Belgický rozhodca Poplimont sa zachránil pred bitkou útekom do blízkej reštaurácie, odkiaľ potom odišiel s policajnou ochranou. Československo obsadilo na MS šieste miesto. V súboji s Kanadou (0:3) sa podľa dobovej tlače blysol výborným výkonom Troják.

Majstri sveta sa vrátili domov ako hrdinovia. Označili ich za hokejových zlatokopov. „Otec bol skvelý hráč, ale po návrate z Európy si zlomil členok a už nikdy sa celkom nezotavil. Aj preto sa hokeja vzdal. Pracoval ako banícky predák, no v 43 rokoch náhle zomrel. Krvná zrazenina mu upchala cievu. Bol to úžasný človek, ktorý mal veľa priateľov. So sestrou sme na neho stále pyšné. Jeho veľkým koníčkom bolo muškárenie. Ulovil toľko pstruhov, že nimi zásoboval aj kamarátov. Okrem hokeja hral rád aj tenis a bedminton. Miloval záhradu a prácu s drevom, z ktorého deťom vyrezával hračky. Bol ozajstný domáci kutil,“ zaspomínala si pani Mackenzieová.

Majstrov sveta z Kimberley Dynamiters uviedli v roku 1976 do Hokejovej siene slávy Britskej Kolumbie. Fotografie tímu zdobia útroby Rogers Areny vo Vancouvri. Po Paulovi Kozakovi pomenovali trofej, ktorú od roku 1956 až do zániku súťaže dostával najlepší obranca Western International Hockey League (súťaž, v ktorej hrali kluby zo západu Kanady a USA).

Marilyn Mackenzieová nedá dopustiť ani na svoju babičku Terezu Hajdúchovú. „Starká so starkým boli domáci hospodári. Mali veľkú záhradu so zeleninou, chovali sliepky. Starká zomrela v roku 1965. Prežila oboch manželov i tri deti. Mala veľmi ťažký život. Keď bola mladšia, zlomila si bedrový kĺb. A keďže jej neposkytli okamžite lekársku pomoc, trpela artritídou. Chodila s pomocou barlí. Bola veľmi pobožná. Veľa ľudí z Canmore, kňazi, mníšky k nej chodievali a spoločne sa modlili. Pripravovala nám jedlá, ktoré poznala zo svojej vlasti – kapustové rolky halupky, plnené pirohy, kapustu. Najradšej sme však mali jablkovú štrudľu. Nevedeli sme sa dočkať, kedy sa upečie.“

Nehnevajte sa, ak slovanským bratom strelím gól

V hoteli Esplanade bolo náležite živo. Celé mužstvo Kimberley Dynamiters sedelo v reštaurácii a pochutnávalo si na špecialitách českej kuchyne. Všetci hráči sa tvárili spokojne, labužnícky sa usmievali a bol to práve Paul Kozak, ktorý nám predstavil svojich kamarátov… Týmito slovami uviedli rozhovor s kanadským hokejovým obrancom československého pôvodu v roku 1937 pražské noviny. Vybrali sme z neho zaujímavé pasáže.

Ako vidíme, chutí vám výborne.
Áno a najmä plzenské nám šmakuje. Aj v Kanade nám varia pivo, ale to vaše nemá konkurenciu. Škoda, že sa to nedá povedať aj o hokeji, hoci uznávame jeho kvalitu. A máte aj vynikajúce cigarety. Spravili sme si zásoby na ďalšiu časť turné.

Ako ste sa dostali k svojmu názvu Kimberley Dynamiters?
Sme skutoční baníci, mužstvo zlatokopov. V našej provincii – Britskej Kolumbii – je život nielen romantický, ale aj tvrdý. Skalisté hory a pod nimi mestá a dediny, ktorým doba vtlačila ráz dosť ponurý. Bieda však u nás nemá domov, naopak, naši ľudia si zarobia slušné peniaze a ich životná úroveň je vyššia než kdekoľvek inde.

Ako sa vám u nás páči a čo vravíte na našich hráčov?
Od kuchyne až po zimný štadión môžeme všetko pochváliť. Medzi hráčmi máte nesporne talenty, ktorým chýba iba rutina, technicky a korčuliarsky si počínajú zdatne. V národnom tíme bol najlepší útok Troják, Maleček, Kučera. Z kanadských akvizícií je prvotriedny hráč Buckna. Poznáme sa s ním aj s Teeplem, proti ich klubom často nastupujeme, naposledy v Allanovom pohári.

Čo má ešte na srdci Mr. Kozak?
Aby ste sa nehnevali, ak slovanským bratom náhodou strelím gól. Aj publikum na mňa vtipne pokrikovalo, trebárs „Kozáče, Kozáče, to si nám nemal robiť!“ Ten hriech mi hádam odpustíte a teším sa, keď sa za pár dní do Prahy zasa vrátime. Veď som z vašej krvi. Nebožtík otec pochádzal z Teplicka a matka z Oravského Podzámku, rozprávali mi často s svojej vlasti, ktorú, bohužiaľ, nenavštívili.

Pravda hľadá slovenské korene

Väčšinu života prežili v Amerike, no robili a stále robia dobré meno Slovensku a Slovákom. Pravda hľadá zámorské športové legendy so slovenskými koreňmi. Priniesla životné príbehy hráčov amerického futbalu Charlesa Bednarika a Georgea Blandu, bejzbalistov Davea Draveckeho a Georga Shubu, hokejistov Rudyho Migaya, Elmera Vaska, Petra Backora, Bennyho Woita, Andyho Clovechoka, Larryho Cahana, Steva Bedu, Johna Kubinca, Alexa Delvecchia či boxerov Johnnyho Riska a Steva Hamasa. Ďalším je Paul Kozak, obranca kanadského tímu Kimberley Dynamiters, potomok československých prisťahovalcov.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Paul Kozak