Rozhodol sa inak. Agentovi povedal, aby radšej zavolal klubu, ktorého šéf už ani nedúfal, že by sa mohli dohodnúť. Hossovi totiž vedel ponúknuť iba 7,45 milióna dolárov (smiešnych 151 miliónov korún) a krátkodobú zmluvu na jednu sezónu.
„Správy o tom, aké veľké peniaze Mariánovi ponúkajú, som sledoval až do večera,“ spomínal nedávno dnešný Hossov zamestnávateľ, generálny manažér Detroitu Ken Holland. „Myslel som si, že už na trhu nebude, tak som si radšej išiel ľahnúť. Na druhý deň ráno o pol siedmej mi volal (agent) Ritch Winter. Akurát som bol na benzínke,“ opisoval pre Detroit Free Press. „Keď som počul, že mal na linke Mariána a ten u nás chce hrať, skoro som si po aute rozlial benzín.“
Hossa odolal aj najvýhodnejšej ponuke od slabého Edmontonu, aj lákavej od ambiciózneho Pittsburghu. O tej druhej vážne uvažoval. „Napokon som sa rozhodoval len medzi Pittsburghom a Detroitom. Keď som tie dva tímy porovnal, zdalo sa mi, že šancu vyhrať Stanley Cup budem mať o čosi lepšiu v Detroite,“ povedal. „O rok uvidíme, či som si naozaj vybral správne.“
Dnes túto vetu vypisujú fanúšikovia Pittsburghu na posmešné transparenty. Hossov Detroit prehral finále Stanleyho pohára práve s Pittsburghom, najlepší kanonier Red Wings sa vo finále nepresadil, očividne trpel. Tímu, z ktorého vlani odišiel, nedal ani gól. „Za celé finále sa mu tuším nepodarilo jedno dobré striedanie. Také, keď si povozí puk, pretlačí sa do streleckej pozície a vypáli smrtonosnú ranu,“ napísal týždenník Hockey News.
Kým počas sezóny na neho fanúšikovia Pittsburghu vykrikovali: „Zradca!,“ ale ešte sa ho báli, dnes sa mu smejú. Ich klub ušetril ťažké milióny a ešte aj pokoril hráča, ktorý sa mu otočil chrbtom. „Ďakujeme, Marián Hossa,“ pichol si do neho stĺpčekár Pittsburgh Post Gazette. „Zdalo sa, že sa vlani z ekonomického pohľadu rozhodol až idiotsky. Mal ale svoje dôvody. Keby bol podpísal zmluvu v Pittsburghu, neostali by klubu peniaze na ďalších významných hráčov a manažér by nemohol tak efektívne ani vymieňať hráčov a získavať posily. Ešte raz, ďakujeme, Marián Hossa.“
Hossa sám argumentuje takisto: nerozhodol sa zle, veď s Detroitom sa dostal až do siedmeho zápasu finále a keby bol ostal v Pittsburghu, naozaj by to paradoxne nemuselo znamenať, že Penguins by boli silnejším tímom. Hokejový odborník mu môže dať zapravdu. Ale nič to nezmení na tom, že keď sledoval, ako jeho bývalí spoluhráči oslavujú výhru Stanleyho pohára, prežíval najstrašnejšie chvíle v kariére.
„Musí vám ho byť ľúto,“ glosujú Hockey News. „V poriadku, fanúšikovia Pittsburghu nech mu kričia do tváre. Ale my ostatní musíme mať pre Veľkého Hossu súcit.“ V modernom hokeji je dnes bežné, že hviezdy prestúpia za veľké peniaze do slabých tímov. ,,Red Wings Hossovi ponúkli naozaj skromnú sumu, a určite najriskantnejší kontrakt zo všetkých. Čo keby sa bol zranil? Čo keby sa mu aj počas základnej časti vôbec nedarilo? Hovoriť, že sa niekomu obrátil chrbtom, zmenil kabát, majú právo hovoriť jedine Penguins. Chcel predsa vyhrať, nie zhrabnúť peniaze."
„Táto prehra musí preňho byť úplnou katastrofou,“ uviedol pre Pravdu špecialista na tím Detroitu z denníka Flint Journal Ansar Khan. „Ani nie tým, že prehral vo finále, ale preto, že prehral proti tímu, ktorý sám vlani opustil. To musí byť niečo strašne ťažké. Už od začiatku ste si mohli všimnúť, že proti Pittsburghu chcel hrať najmenej zo všetkých tímov. Vyzeral akosi rozrušený, neistý sám sebou, akoby na ľade váhal.“
Čoskoro, prvého júla bude opäť voľným hráčom. Opäť ho čaká rozhodovanie, váhanie. ,,Hráči by chceli, aby sa vrátil. Generálny manažér urobí, čo sa dá, aby s ním podpísal zmluvu, ale situácia bude zamotaná," skonštatovala pre Pravdu novinárka z Detroit Free Press Helen St. James. „Red Wings už pre platový strop veľa peňazí investovať nemôžu. Bude musieť ísť o dlhodobý kontrakt s ročnou priemernou hodnotou okolo štyroch miliónov dolárov.“ Jej kolega Khan bol prvý, ktorý ešte na jar tipoval, že Detroit sa s Hossom na zmluve dohodne. Dnes je skeptickejší.
„Teraz by som si skôr myslel, že s ním zmluvu nepodpíšu. Musel by zobrať oveľa nižší plat než je jeho trhová hodnota a nemyslím si, že to urobí. Podpísať by ho Wings mali, iba ak by ho získali so zľavou.“ Klub si totiž môže povedať: keď Hossu dokázali nahradiť v Pittsburghu, rozdeľme aj my jeho plat radšej dvom – trom menej známym hráčom.
Úspech sa vraj v športe nedá kúpiť. V prípade Mariána Hossu to zdá sa, platí aj naopak – trofej vám môže ujsť aj vtedy, keď sa kvôli nej vzdáte rozprávkovej sumy, hoci vám ju všetci núkajú. Dokáže Hossa odolať vábeniu peňazí ešte raz? A urobiť to, čo sa nepodarilo vlani: vybrať si naozaj najlepší tím?
Krutý pohár vie pohŕdať hviezdami. Dlho. Aj navždy
Boli hviezdami prvej veľkosti. Strieľali góly, zbierali individuálne ocenenia, ale na Stanleyho pohár si nikdy nesiahli.
Boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Odohrali aj tisíc zápasov – lenže za klub, ktorý sa k cennej trofeji nikdy nepriblížil. Alebo prestúpili inam krátko predtým, ako ich bývalý tím Stanley Cup získal. Príbeh Mariána Hossu má bohatú minulosť na množstvo spôsobov. Často ešte krutejších, než v prípade slovenského kanoniera.
Napríklad Marcel Dionne, jeden z najlepších hokejistov, aký kedy v NHL hral. V historických bodových štatistikách sú lepší iba Gretzky, Messier, Howe a Francis. Hoci v lige odohral osemnásť sezón a 1348 zápasov (1771 bodov), ani raz sa nedostal do finále.
Hossa prehral už druhé finále, ale trebárs bývalý skvelý center Norm Ullman ich v drese Detroitu prehral päť. Do dôchodku odišiel po dvadsiatich sezónach (1410 zápasov, 1229 bodov) bez pohára lorda Stanleyho. Brian Propp sa do finále dostal päťkrát s tromi rôznymi tímami, ale ani raz nevyhral.
Stanley Cup je krutý. Taký Mike Gartner odohral v NHL počas devätnástich sezón 1432 zápasov (1335 bodov), ale finále si nezahral ani raz. V roku 1994 ho New York Rangers vymenili do Toronta iba pár mesiacov predtým, ako vyhrali play-off.
Mnohí nedostanú šancu. Mnohí ju dostanú iba raz. Nikdy neviete, či sa ešte zopakuje. Pat Lafontaine (1013 bodov v NHL) prišiel do New Yorku Islanders po sezóne, v ktorej získali ostrovania štvrtý Stanley Cup v rade. Ako 19-ročný nováčik sa hneď dostal s tímom do finále, ale proti Gretzkého Edmontonu neuspel. A finále si už nikdy viac nezahral.
Trevor Linden sa za 19 rokov v NHL dostal do finále tiež iba raz (1994) – v siedmom zápase dramatickej série proti NY Rangers strelil dva góly, ale jeho Vancouver podľahol 2:3. Na trofej si za dlhé roky v zámorí nesiahli ani Peter Šťastný, Žigmund Pálffy či Peter Bondra. Naopak, Jiřímu Bicekovi naň stačilo epizodických 55 zápasov (Stanley Cup vyhral v roku 2003 s New Jersey).
Hossa má stále iba tridsať ale – akú má šancu, že vo zvyšku kariéry pohár získa?
Hokejový publicista denníka Globe and Mail James Mirtle vypočítal, že Stanleyho pohár získalo iba 14 percent hráčov, ktorí za vyše 90 rokov pôsobili v NHL. A šanca stále klesá. Zo súčasných hráčov ligy, ktorí ešte nemajú pohár, ho podľa štatistiky získa približne 90.
Stanley Cup je krutý, ale občas sa zľutuje. Ray Bourque, najproduktívnejší obranca v histórii NHL (1579 bodov), čakal na pohár najdlhšie – 22 sezón a 1862 zápasov, ak rátame aj play-off. Počas celej kariéry sa o trofej pokúšal s Bostonom. Neúspešne. Po 21 rokoch požiadal o výmenu do silnejšieho tímu. A v Colorade na staré kolená ako 40-ročný zdvihol vytúžený pohár nad hlavu.