Možno…
V znôške neistôt, ktoré sprevádzajú tento ročník NHL, sa predsa len našla pre Slovensko aj jedna pozitívna správa. Brankár Jaroslav Halák spoločne s Fínom Tuukkom Raskom získali William M. Jennings Trophy. Tá sa udeľuje dvojici, ktorá chytá za mužstvo s najnižším počtom inkasovaných gólov. A najmenej ich dostal Boston Bruins.
Duo veteránov lovilo v 70 stretnutiach puk iba 174-krát.
Od začiatku iný
Do juniorky Slovana prišli v jednom čase. Jeden z Piešťan, druhý z bratislavského Ružinova. V belasom drese spolu strávili dve sezóny, aby sa ich cesty definitívne rozišli. Jozef Ondrejka skúsil šťastie medzi seniormi Slovana a potom lavíroval medzi extraligou a nižšou súťažou. Hokejový život ho zavial aj do Nemecka či Maďarska. Halák zamieril za more a stal sa jednou z hviezd najlepšej ligy na svete.
„Talent z neho trčal na hony ďaleko. Už medzi juniormi ma zaujala jedna vec – Jaro bol neuveriteľne ambiciózny. Chalan nebol ešte ani dospelák, ale cieľavedomý bol teda poriadne,“ začne Ondrejka spomínať na niekdajšieho brankárskeho kolegu.
O Halákovi sa vraví, že je flegmatik. A introvert. Do jeho sveta sa vraj ľahko nedostanete. Keď si nasadí masku, môžete sa ho pýtať, čo len chcete, svet navôkol nevníma. „Všetci gólmani sú svojskí. Ale on sa predsa len odlišoval už v mladom veku – na každom tréningu šiel na sto percent. A nevyžadoval to iba od seba, ale aj od ostatných,“ pokračuje o dva roky starší kamarát.
Zvyšoval vari na spoluhráčov hlas? Dohováral im? Ani jedno, ani druhé. Halák mal svoj spôsob. „Všetci sme vedeli, že keď do toho nedáme maximum, Jaro si to všimne. Vedel sa zabaviť, nikdy nepokazil partiu, ale šlendriánstvo na ľade ho ubíjalo,“ zdôrazní Ondrejka.
Fín Rask si spoluprácu so Slovákom pochvaľuje. Napokon, ak by to tak nebolo, akiste by im to dva roky takto dobre nefungovalo. Hviezdny severan nastúpil za ten čas v drese Bostonu 87-krát, Slovák 71.
„Bol som starší, spočiatku som chytal viac. Ale Jaro nemal problém sedieť na lavičke – keď mu pred zápasom prischla, zmieril sa s tým. Boli sme konkurentmi, ale vychádzali sme spolu veľmi dobre. Nikdy sme medzi sebou nemali problém. Nie vždy to medzi brankármi v jednom tíme funguje, hoci ja som počas kariéry nemal zlú skúsenosť,“ pripomína Ondrejka.
Vec, ktorú nejde natrénovať
Jeden má skvelú lapačku, iný vyrážačku, niekomu to ide viac na nohách, druhý si verí v pokľaku. Halák v žiadnej z týchto činností nevyniká, ani nezaostáva. Jeho know-how sa však skrýva úplne niekde inde.
Je to vec, ktorú buď máte, alebo nie. Natrénovať sa jednoducho nedá.
V čom je teda výnimočný?
„Predovšetkým v pozičnej hre. Nie je veľký – v bránke nezaberá toľko miesta ako mnohí jeho brankárski kolegovia. Vie to však kompenzovať. Dokáže hru čítať a predvídať tak ako málokto,“ pripomína gólman, ktorý okrem Slovana chytal aj v Trnave, Piešťanoch, Žiline či v Skalici.
„Pravda, je rýchly aj flexibilný, ale do NHL sa dostal predovšetkým pre veľkú predvídavosť. Práve táto vlastnosť robí rozdiel medzi extraligovým brankárom a tým, ktorý sa napokon prepracuje až do najlepšej súťaže na svete. Jaro bol vždy o krok vpred. Mal to v sebe už ako junior. Skauti si to hneď všimli, určite aj preto ho draftovali,“ vraví Ondrejka.
Brankári majú okrem silných stránok aj slabiny. Vraj aj Halák ich mal. „Spomínam si na brankárske kempy, ktoré sme spolu absolvovali – zlozvyky sa vždy snažil spolu s trénermi eliminovať. Veľmi mu však pomohlo pôsobenie v zámorí, až tam sa vypracoval úplne niekde inde. Na Slovensku by sa mu to zrejme nepodarilo,“ zamýšľa sa.
Do Severnej Ameriky odišiel na začiatku sezóny 2004/2005. V NHL sa popri hviezdnom Careym Priceovi začal presadzovať až o dva roky neskôr. A potom ho – pri nezabudnuteľnej jazde v play off – dokonale zatienil. „To je celý Jaro. Nikdy ste na ňom nevideli, či má pred sebou obyčajný alebo rozhodujúci duel. Žiadne emócie, pôsobil stále rovnako. Ideálna brankárska povaha,“ pripomenie Ondrejka.
Najlepší Slovák
Každý potrebuje v živote kúsok šťastia. Platí to aj medzi tromi žŕdkami. Brankár, ktorému sa na korčule lepí smola, by sa do NHL v živote nedostal. „Pravdaže, aj Halák ho mal. Vyšiel mu šampionát osemnástok a to ho nakoplo k veľkej kariére. Práve tam si ho poriadne všimli,“ povie.
V NHL odchytal dovedna 520 zápasov a počas 29 962 minút na ľade zastavil 14 832 pukov. Čisté konto uhájil 50-krát. Má už však 35 rokov, jeho kariéra sa pomaly, ale iste, blíži ku koncu.
„Ja som v jeho veku už dávno nechytal. Je to hraničný vek. Obzvlášť v NHL. Brankárov ako on, Luongo, Lundqvist, Rask, nie je veľa. Určite je už za vrcholom. Ale v Bostone to majú dobre ošetrené – gólmani sa môžu striedať. Dokázal veľa, stále je svetová špička. A podľa mňa najlepší v histórii Slovenska – mali sme nejedného skvelého brankára, ale iba on si dlhodobo udržal obrovskú výkonnosť,“ dodá na záver Ondrejka.