
Štvornásobný víťaz Stanley Cupu s Detroitom patril k zakladateľom hráčskych odborov a na jeho počesť nesie od roku 2010 jeho meno trofej pre najlepšieho hokejistu sezóny NHL na základe hlasovania samotných hráčov.
Lindsay strávil v NHL sedemnásť sezón v dresoch Detroitu a Chicaga. V Red Wings vytvoril úderný útok s ďalšími hviezdami Gordiem Howeom a Sidom Abelom prezývaný „Production Line“, ktorého členovia v sezóne 1949/50 skončili na prvých troch miestach bodovaní celej súťaže.

Lindsay v tomto ročníku získal svoju jedinú Art Ross Trophy za víťazstvo v produktivite NHL. Dlhoročný kapitán Detroitu v elitnej lige odohral 1068 zápasov, v ktorých si pripísal 379 gólov a 472 bodov. Stanley Cup získal Lindsay v rokoch 1950, 1952, 1954 a 1955 a jedenásťkrát za sebou si zahral v Zápase hviezd.
V 50. rokoch stál Lindsay spoločne s obrancom Dougom Harveyom na čele malej skupiny hokejistov, ktorí sa snažili obmedziť moc majiteľov klubov vytvorením hráčskej únie.
Jeho vzbura proti dovtedy takmer neobmedzeným vládcom nad osudmi hráčov viedla v roku 1957 k jeho výmene z Detroitu do Chicaga, kde ukončil v roku 1960 kariéru.
O štyri roky neskôr sa ešte na jednu sezónu Lindsay vrátil do Detroitu, aby definitívne dal NHL zbohom v drese svojho milovaného klubu. Hneď o rok neskôr ho uviedli do hokejovej Siene slávy.
Po skončení kariéry Lindsay pôsobil ako prezident hráčskej únie, bol aj generálnym manažérom Red Wings a krátko aj trénerom. V roku 2010 na jeho počesť hráčska asociácia NHLPA premenovala doterajší Lester B. Pearson Award pre najlepšieho hokejistu sezóny na základe hlasovania hráčov na Ted Lindsay Award.