Jeden z najlepších strelcov, ktorý sa nikdy nebál zhodiť rukavice, Jarome Iginla ukončí v pondelok kariéru. Urobí tak v Calgary, kde za Flames odohral 16 zo svojich 20 sezón v NHL.
„V podstate som v Calgary vyrástol a dospel. Za Flames som začal hrať v devätnástich a bolo to úžasné dobrodružstvo pre mňa i moju rodinu. Bude skvelé vrátiť sa ešte raz domov,“ uviedol 41-ročný silový krídelník pre Calgary Sun.
Veľký strom bez koruny
Nejde o žiadne prekvapenie. Posledný zápas odohral už pred viac než rokom. Vlani v lete si v pozícii voľného hráča nenašiel nového zamestnávateľa a po tom, ako vynechal celý ročník, oznámil, že sa viac na korčule nepostaví.
Rodák z Edmontonu s nigérijskými koreňmi (priezvisko Iginla znamená v jazyku Yoruba veľký strom) dosiahol v bohatej kariére množstvo tímových i individuálnych úspechov. Doma má dve zlaté medaily z olympijských hier (2002 a 2010), triumfoval na juniorských (1996) i seniorských majstrovstvách sveta (1997). Bol i súčasťou silného výberu, ktorý zvíťazil na Svetovom pohári v roku 2004.
V sezóne 2001/02 bol najlepší strelec i najproduktívnejší hráč NHL a zároveň získal Ted Lindsay Award pre najlepšieho hokejistu podľa hlasovania hráčov. Sedemkrát ho vybrali do prestížneho Zápasu hviezd a trikrát sa mu ušlo miesto v najlepšej šestke ligy. V roku 2004 druhý raz ovládol poradie strelcov a Calgary doviedol z pozície kapitána až do finále Stanleyho pohára.
Na vytúžený hokejový grál si však nesiahol a nepodarilo sa mu to ani vo zvyšku kariéry. Pre dosiahnutie cieľa urobil všetko – dokonca po šestnástich rokoch opustil zasnúbené Calgary. V Pittsburghu ani v Bostone to nevyšlo a záverečný pokus v Los Angeles (po takmer troch sezónach v Colorade) nebol úspešný.
„Nebojte sa, nesedím teraz na zadku a nesťažujem sa – ako mi kariéra rýchlo utiekla pomedzi prsty a prečo som si ju neužíval viac. Vždy som sníval o tom, že si raz zahrám v NHL a aké nádherné to bude. A verte tomu, po celý čas som si to dokonale užíval,“ prezradil pre Sports Illustrated.
Nechceli ho pustiť
O tom, ako silno bol Iginla spätý s Calgary, svedčí aj jeho prvý zápas v Saddledome od jeho výmeny do Pittsburghu.
Foto: SITA
Už v drese Bostonu (za Penguins odohral len záver sezóny 2012/13) sa dočkal búrlivého privítania a neutíchajúceho potlesku v stoji. Bývalý klub mu pripravil spomienkový zostrih na kocke a diváci nezabudnuteľný zážitok. Flames zápas prehrali, no po ňom fanúšikovia aj tak opäť tlieskali.
Keď Iginlu vyhlásili za tretiu hviezdu zápasu, namiesto malého oblúku a tradičného zamávaniu obecenstvu ho čakali dve kolá okolo klziska za hromadných ovácií zaplnených tribún. Iginla sa pôvodne snažil zísť z ľadu skôr, ale kapitán Bruins Chára ho nepustil cez dvierka a poslal späť na ľad. Niekdajší miláčik tribún mal počas pamätného večera viackrát čo robiť, aby potlačil slzy.
„Bolo to nesmierne emocionálne. Užíval som si, ako nádherne ma ľudia privítali. Som vďačný za všetko, čo som v Calgary zažil,“ reagoval v šatni po zápase.
Jedným z najpamätnejších momentov jeho kariéry nepochybne ostane finále Stanleyho pohára v roku 2004. Flames sa po siedmich mizerných rokoch dostali do play off a prekvapujúco to dotiahli až tesne pod vrchol. V siedmom zápase finálovej série podľahli Tampe Bay 1:2.
„Chvíľu trvalo, kým som na túto prehru zabudol. Ale trošku to bolí doteraz. Sníval som, že získam Stanleyho pohár a už sa mi to nikdy nesplní. Všetko ostatné sa mi však splnilo,“ povedal pre klubovú stránku Flames.