Na tretí šampiónsky prsteň si minimálne rok počká. Pohár lorda Stanleyho si však bude môcť opäť pozrieť na Trenčianskom hrade. Tentokrát ho zdvihne nad hlavu jeho dlhoročný kamarát Marián Gáborík (32).
„Po tom, ako sme s Los Angeles Kings vypadli vo finále Západnej konferencie, želal som si, aby pohár získal Gaby,“ uviedol hokejista Chicaga Blackhawks Marián Hossa (35) pre médiá na charitatívnom podujatí Hviezdy deťom.
Ako ste privítali čerstvého držiteľa Stanleyho pohára Mariána Gáboríka?
Ihneď po príchode som mu srdečne zablahoželal, hoci sme už predtým spolu telefonovali.
Čo prežíva hráč po takomto triumfe?
Už pri prvom kontakte bolo vidieť, že prežíva obrovskú eufóriu a zároveň uvoľnenie z toho, že konečne vyhral trofej. A to nie hocijakú, ale najprestížnejšiu.
Stanleyho pohár je opäť v Trenčíne, dokonca na tej istej ulici. Čo na to hovoríte?
Je to celosvetová rarita. Za posledné štyri roky bol trikrát na tej istej ulici u troch odlišných hráčov. Je to skvelá vizitka pre Slovensko i mesto Trenčín.
Už ste sa dohodli, kto ho prinesie o rok?
To sa nedá naplánovať. Každopádne bodyguardi, ktorí pohár strážia, budú krútiť hlavami, keď nás všetkých opäť uvidia na Trenčianskom hrade (smiech).
Prídete na oslavy?
Ak budem pozvaný, tak určite. Verím, že Marián pripraví veľkolepú párty a dobre sa zabavíme.
Po zisku trofeje prichádza skôr uspokojenie alebo motivácia vyhrať znova?
Nepredpokladám, že príde k uspokojeniu. Aj keď ho vyhráte druhýkrát, je to stále úžasný pocit. Možno ešte krajší ako pri premiére.
V čom tkvela najväčšia sila kráľov z LA?
Mali výbornú chémiu v tíme a vyvážený káder. Boli na tom dobre fyzicky i technicky. Marián im navyše pomohol svojím príchodom, začal dávať dôležité góly.
Pomohla mu spolupráca so Slovincom Anže Kopitarom?
Sadli si výborne. Majo je typ hokejistu, ktorému keď to začne „lepiť“, padá mu to tam odvšadiaľ.
V minulosti bol skôr brejkový hráč, teraz strieľa góly aj z okolia bránkoviska, čím sa jeho hra zmenila. Potvrdíte to?
Už nie je taký rýchly ako v minulosti… (smiech). Má rýchle a šikovné ruky a to mu často pomáha v predbránkovom priestore. Navyše, celú sezónu oddychoval, nešiel na olympiádu, a tak mal o dosť viac energie ako my ostatní (smiech).
Prebolelo už vypadnutie z play off?
Tesne po zápase nás to mrzelo, lebo sme sériu zo stavu 1:3 dorovnali na 3:3 a v siedmom stretnutí sme viedli už 2:0. V predĺžení sme však inkasovali nešťastný gól. Tak, ako sme vypadli, mohli sme aj postúpiť a nikto by nič nemohol povedať. Už je však po tom, teraz je dôležité kvalitne sa pripraviť na novú sezónu.
Ako hodnotíte uplynulú sezónu z osobného hľadiska?
So základnou časťou som spokojný. Po dlhšej dobe som pokoril 30-gólovú hranicu. V play off to bolo bodovo solídne, ale na to, koľko som mal šancí, boli dva góly sklamaním.
Ako sa vyrovnávate s tlakom, ktorý vždy dolieha na tím obhajcu?
Očakávania sú veľké a po uplynulej sezóne budú obrovské. Máme kvalitný káder, s tlakom sa musíme vedieť vyrovnať.
Vyzerá to, že prídete v Chicagu o slovenského spoluhráča Michala Handzuša. Nebude vám chýbať?
Samozrejme, že bude. S Michalom sme si rozumeli, rovnako ako naše rodiny. Taký je však hokejový život. V Chicagu prežil dve krásne sezóny a najmä prvá, zakončená ziskom Stanleyho pohára, bola nezabudnuteľná.
Ako trávite momentálne chvíle na Slovensku?
Druhý týždeň som doma a venujem sa rodinke. V Amerike som bol mesiac bez nej, keďže po prvom kole play off odišla, a tak teraz si to vynahrádzame.
Plánujete aj dovolenku?
Dva roky sme kvôli narodeniu dcérok boli bez dovolenky, preto by sme radi s manželkou na pár dní niekam odbehli.
Stíhate sledovať aj majstrovstvá sveta vo futbale?
Áno, fandím už dlhé roky Holanďanom a Brazílii. Rád si však pozriem aj iné zápasy.
V minulosti ste navštívili majstrovstvá Európy v Portugalsku 2004 i svetového šampionátu v Nemecku 2006. Neplánovali ste cestu aj do Brazílie?
Je to dosť ďaleko a keďže počas sezóny nemám núdzu o cestovanie, radšej si zápasy vychutnám v pohodlí domova.
Medaila zo slovenskej reprezentácie vám zatiaľ uniká. Nemrzí to?
Niektorí majú šťastie, že získajú všetko, iní vyhrajú len jednu trofej a ďalší zas nevyhrajú nič. Som rád, že sa mi podarilo dvakrát vyhrať Stanleyho pohár, hoci som bol párkrát blízko k medaile i v reprezentačnom drese.
V budúcnosti by ste radšej získali po tretíkrát Stanleyho pohár alebo medailu v národnom drese?
Tretí titul v NHL by som vymenil za medailu v reprezentácii. Ale len za zlatú (smiech).