Napriek tomu znie po otázke komu doprajú Stanleyho pohár z úst hráčov, trénerov, či fanúšikov najčastejšie jeho meno – Michal Handzuš.
Na rozdiel od dvoch spomínaných krajanov a kamarátov, ktorí tiež nastupujú vo finále NHL, banskobystrický rodák ešte najslávnejšiu klubovú hokejovú trofej nezískal. Ale to nie je jediný dôvod.
„Mišo je jeden z najlepších ľudí, ktorých som stretol. Páči sa mi na ňom povaha, aj správanie. Je rozhľadený a rozvážny, čo povie, to má hlavu a pätu. Málo ľudí to o ňom vie, ale on sa vie rozdať pre druhých. Ak získa trofej, tak si poviem, že niektoré veci sa v živote vracajú,“ tvrdí brankár Ján Lašák. „Absolútne pohodový človek, vynikajúci kamarát. Nevyhľadáva nejaké masovky, netúži byť stredobodom pozornosti. Ako hráč je absolútny profesionál, ktorý všetko podriadi tímu, až potom hľadí na svoje osobné ciele,“ charakterizoval Handzuša jeho dlhoročný súputník Vladimír Országh.
Zážitok z Quebecu
Handzuš hokejovo rástol v Banskej Bystrici, v silnej generácii, ktorá získala na začiatku 90. rokov dvakrát titul dorasteneckého majstra Slovenska a patrila k špičke v ČSFR. „Pred začiatkom letnej prípravy som mu povedal, že ak vydrží osem týždňov na sebe pracovať, v zime bude mať dobrú sezónu. A skutočne. Mišo nevynechal ani jeden tréning a potom bol najproduktívnejší hráč mužstva. Už ako chlapec mal dobrú povahu. Nikdy nebol horenos, ale naopak skromný človek a to mu aj zostalo,“ zaspomínal si vtedajší tréner banskobystrických nádejí Tibor Daniš.
Keď mal štrnásť, zúčastnil sa na veľkom mládežníckom turnaji Pee-wee v kanadskom Quebecu. „Bola to super skúsenosť, skončili sme na druhom mieste. Vo finále sme prehrali po predĺžení, čo bolo smutné, ale hrať v hale pred takmer 18-tisíc divákmi bol veľký zážitok. A predovšetkým turnaj mi trochu otvoril oči. Uvedomil som si, že talent nestačí, hokejista musí na sebe stále pracovať a poučiť sa z vecí, ktoré mu nevyjdú,“ vysvetlil Handzuš pred časom pre Pravdu.
Foto: SITA, AP
K banskobystrickým seniorom ho vytiahol tréner Ján Šimčík. „Mali s Vladom Országhom sedemnásť a vo svojej kategórii boli najlepší. Mali ctižiadosť, boli zodpovední. Nastupovali na presilovky i oslabenia a svoju úlohy si zastali. Bystrica sa snažila postúpiť do extraligy, čo sa jej aj podarilo,“ vravel kouč a na Handzušovu adresu pridal ešte pár postrehov: „Neboli s ním žiadne problémy. Čo sa povedalo, to urobil. Pre trénera vďačný tip. Už vtedy bolo vidieť, že bude tvorivý, disciplinovaný a veľmi chcel. Nechcem, aby to vyzeralo, že mu skladám nejaké poklony, ale vyrástol z neho charakterovo perfektný človek.“
Do zámoria odišiel v roku 1997, sezónu strávil na farme vo Worcesteri a potom už v drese St. Louis Blues naskočil do kolotoča NHL, kde sa vypracoval na jedného z najlepších brániacich centrov. „Takých máme my brankári radi. Drie, vyhráva buly, nastupuje na oslabenia, hrá veľmi zodpovedne dozadu, skrátka tímový hráč. Možno nedá gól, ale zabráni dvom,“ pripomína Lašák. V roku 2009 Handzuša nominovali ako druhého Slováka (po Richardovi Zedníkovi) na trofej Billa Mastertona, čo je cena za vytrvalosť, športový prístup a oddanosť hokeju. Banskobystričan upútal hokejových novinárov v Los Angeles za jeho prístup a príklad v mladom tíme Kings.
"Anže Kopitar, Jarret Stoll, Dustin Brown či Matt Greene. Všetko sú to súčasní lídri Kings a práve Handzuš má veľký podiel na tom, že sú na tejto úrovni. Mal veľa vynikajúcich nápadov, podnetov, veľmi sa zaujímal o herný rozvoj tímu. Pozorne som ho počúval. Keď odišiel do San Jose, veľmi mi v Los Angeles chýbal,“ vyzdvihol svojho bývalého zverenca vtedajší kouč Kings Terry Murray.
Za Slovensko aj so sebazaprením
Handzuš bol pri troch zo štyroch medailových zásahoch Slovenska na majstrovstvách sveta (chýba mu bronz z roku 2003). Nastupoval aj so sebazaprením. V Petrohrade 2000 mal po nepríjemnom páde pomliaždené jabĺčko a bolestivo narazený stehenný sval. Vynechal jeden zápas, ale od štvrťfinále opäť hral. Ani v Helsinkách nebol vlani celkom fit, ale keď naskočil na ľad, bolo to cítiť. Šikovným tečom pred bránkou vyradil z turnaja Kanaďanov a v semifinále proti Česku obetavou rybičkou v oslabení poslal do gólového brejku Šatana.
Foto: Robert Hüttner
„Patrí ku generácii hráčov, ktorí už od reprezentačnej dvadsiatky dávali o sebe vedieť. V zámorí výrazne narástol jeho hokejový potenciál i ľudský rozmer. Každá jeho účasť v reprezentácii znamenala pre trénerov obrovskú pomoc, keďže vedel lepiť dokopy veci. Pôsobí trochu introvertným dojmom, ale neznamená to, že je zakríknutý. Aj on si vie povedať svoj názor. Je rešpektovaný, hoci nenápadný,“ povedal o Handzušovi niekdajší tréner reprezentácie Ján Filc a dodal: „Poznám sa s Mišovou mamou, ktorá je učiteľka, aj so sestrou. Obe mali na neho výrazný vplyv, keď vyrastal – a vydarilo sa im to.“
Vždy bol na seba prísny a keď sa na mužstvo sypala kritika, neskrýval sa v kúte šatne. „Všetci čakali, že náš útok rozhodne zápas. No my sme nedokázali streliť ani gól a preto sme prehrali. Boli sme lídrami v mužstve, spoliehali sa na nás spoluhráči, tréner i diváci. Sklamali sme,“ vravel po siedmom extraligovom finále počas výluky NHL v roku 2005, keď Zvolen nestačil na Slovan. "Ani ja nie som spokojný sám so sebou. Hral som lepšie v klube počas sezóny než na šampionáte. Všetci sme sa snažili, ale hrali sme bez rozumu a nie ako tím,“ poznamenal zasa po nevydarených MS 2009.
Špionáž i Harry Potter
Medzi hokejistami má povesť najväčšieho knihomoľa. Najradšej lúska knihy so špionážnou tematikou, no nepohrdne ani iným žánrom. „Harry Potter je rozprávka, ale veľmi pekne napísaná. Je tam mnoho pekných detailov. Drží tiež človeka v napätí. Vždy sa to končí inak, ako čakáte. Videl som aj film. Ale ten sa nedá porovnať s knihou, tá je oveľa lepšia,“ prezradil Handzuš v dávnejšom rozhovore pre Pravdu. „Veľa číta, tak mu to prischlo, hoci takých hráčov je viac. Číta najmä americké knihy, ale bavili sme sa spolu aj o Dominikovi Dánovi,“ dodáva Lašák.
Okrem toho, že sa výrazne podieľal na vybudovaní športovej arény Barani na banskobystrickej základnej škole na Golianovej ulici, Handzuš sa často angažuje v charite. „Mám v živote obrovské šťastie v tom, že práca je mojím koníčkom a ešte aj slušne zarobím. Mnohí však takéto šťastie nemajú, a tak je podľa mňa úplne normálne, že časť z týchto hodnôt sa snažím odovzdať späť,“ vysvetlil svoj postoj.
Foto: SITA
„Mišo nerád o tom hovorí, nepotrebuje sa zviditeľňovať, ale choďte sa spýtať do Roosveltovej nemocnice. Všetci tam poznajú jeho meno. Pomáha chorým deťom, je to vynikajúci človek, ale vôbec si nezakladá na tom, aby o tom niekto vedel,“ vraví Országh.
Keď pred rokom Handzuš sledoval, ako jeho bývalí spoluhráči z Los Angeles dvíhajú nad hlavu Stanleyho pohár, priznal, že by striebro z MS v Helsinkách zaň asi vymenil. „Na jednej strane som im tie chvíle závidel, na druhej veľmi prial. Je mi to ale ľúto, lebo môj čas na zisk trofeje sa s pribúdajúcimi rokmi už kráti,“ zamyslel sa.
Kedy, ak nie teraz? Výmena zo San Jose do Chicaga Handzušovi prospela. Blackhawks mu dali šancu a on odpláca dôveru kvalitnými výkonmi. Hokejový filantrop bojuje o najcennejšiu klubovú trofej.
Štvrté finále NHL medzi Bostonom Bruins a Chicagom Blackhawks sa hrá vo štvrtok o 2.00 európskeho času.