Prečo ste si vybrali Chicago?
Už pred prvým júlom som mal vo veci dosť jasno. Detroit mi totiž dal povolenie hovoriť s inými tímami vopred. Chicago malo o mňa eminentný záujem, dalo mi vynikajúcu ponuku. Dlhodobý kontrakt, perspektívny tím a život v dobrom meste. Ťažko ju mohla prebiť iná ponuka.
Neváhali ste teda dlho…
Prvého júla sa všetko sa zomlelo veľmi rýchlo. Krátko po začiatku trhu s hráčmi som mal ponuku už na stole. Vedel som, že je výborná, už sme vlastne dolaďovali iba niektoré detaily. Dohodli sme sa okolo siedmej, krátko pred siedmou.
Dostali sa vlastne do ozastnej hry o vás ešte ďalšie tímy?
Mal som aj ponuku od Tampy. Bola dosť podobná, ale niektoré veci v klube nie sú vyriešené. Má momentálne dvoch vlastníkov, ktorí vedú spor, kto o tíme rozhoduje. Do debaty museli dokonca zapojiť aj komisára NHL Garyho Bettmana… Chicago bolo zaujímavejšie.
A Detroit? Viedli ste ešte v posledných týždňoch rokovania?
Dostal som od klubu jednu ponuku, ale v prvom rade nebola taká lukratívna a v druhom, ak by sme sa boli dohodli, tím by nemohol podpísať možno štyroch či piatich ďalších hráčov. Aj Detroit, aj ja sme sa chceli dohodnúť. Ale niekedy to jednoducho nejde. Keď som vlani podpisoval jednoročnú zmluvu, tušil som, že sa už možno nepodarí dohodnúť sa na ďalší rok.
Teraz ste sa dohodli na dvanásť. Budete hrať hokej ako 42-ročný?
To si momentálne ani neviem predstaviť. Ak ale budem mať výsledky, a hokej ma bude baviť, hrať budem. Dnes ťažko povedať, kedy skončím.
Bolo vaším cieľom podpísať zmluvu na tak dlhý čas?
Rozmýšľal som o desiatich rokoch, o ôsmich, ale Chicago ma predsa trochu prekvapilo, že ponúklo až takúto zmluvu. Oni ale vedia, prečo to robia.
Prečo?
Aby si znížili priemernú hodnotu kontraktu, ktorá sa počíta do platového stropu. Keby mi dali zmluvu povedzme na sedem rokov, započítal by sa im vyšší priemer a nemohli byť podpísať až toľko ďalších hráčov. Posledné roky v kontrakte majú takú nízku hodnotu preto, aby obišli priemer. Ale taká dlhodobá zmluva znamená aj to, že ma v tíme naozaj chcú.
Neboli ste však pri tak vážnom rozhodnutí trochu nervózny?
Bol, v jednej veci. Keď som vlani podpisoval zmluvu s Detroitom, vedel som, že ide len o jednoročný kontrakt. Rok prejde rýchlo. Ale rozhodnúť sa za pár minút o tom, kde budete dvanásť rokov, to je predsa niečo iné.
Radili ste sa s niekým?
Informácií o Chicagu som mal veľa. Ešte pred podpisom zmluvy mi volal aj (legendárny tréner NHL, dnes poradca v Chicagu) Scotty Bowman. Povedal mi o klube pár vecí. Mám voči nemu úžasný rešpekt. Rozprával som sa aj s Martinom Havlátom, je môj dobrý kamarát ešte z čias v Ottawe. Aj vďaka nemu som veľa vedel o meste a o organizácii Blackhawks.
Chcete vyhrať Stanley Cup. Je Chicago pre vás ten správny tím?
Pomaly päťdesiat rokov nevyhrali Stanley Cup, ako sa hovorí, sú hladní po úspechu. Nehovorím, že by sme mali hneď prvý rok vyhrať Stanley Cup, záleží, ako mladí hráči vyspejú. Urobili však kus roboty.
Do Pittsburghu, aj do Detroitu ste išli s cieľom zaútočiť na Pohár…
V Detroite sme mali na papieri najsilnejší tím, a celá sezóna nám ušla o jeden gól. Teraz idem do iného tímu. Do mladého, budem v ňom ako tridsiatnik medzi najstaršími. Bude to iná situácia.
Ako reagovali na rozhodnutie vaši blízki?
Niektoré esemesky ma pobavili. Jedna z nich znela napríklad iba takto: ‚Dvanásť rokov?‘ S otáznikom na konci (zasmeje sa).
Oslavovali ste už?
Večer som zavolal rodičom, s priateľkou sme si pripili, potom ešte s Tomášom (Kopeckým) a s mojím európskym agentom. Väčšia oslava bude ale až neskôr.
Klub ste si si vyberali sami obaja, aj Marián Gáborík. Mysleli ste na to, či by ste nemohli hrať spolu?
Trochu sme sa o tom pobavili, ale obidvaja sme vedeli, že také niečo je jednoducho nereálne. V NHL nie je tak veľa klubov, ktoré by boli schopné uniesť dva veľké kontrakty, a aj tie, čo by mohli, nemusia potrebovať práve dvoch krídelníkov. Bolo by veľmi ťažké, aby také niečo vyšlo.