„Je to špičkový hráč,“ odkázal fanúšikom na webovej stránke klubu, pomenovanom po slávnej stíhačke z druhej svetovej vojny, generálny manažér Warren Rychel. „Chvíľku si bude zvykať na nové podmienky, ale je to čistý ostreľovač. Pre súperov bude hrozbou.“ Dnes devätnásťročného rodáka z Martina lákal do tímu už vlani, nakoniec ale z prestupu zišlo. „Ľudia z Windsoru ma prehovárali, nakoniec sme sa však nedohodli,“ spomenie si Pánik pre Pravdu. „Mal som ešte platnú zmluvu s Třincom, chcel som vyskúšať aj seniorský hokej. Tento rok som už ale bol voľným hráčom. A budúci budem hrať za Spitfires. Prakticky naisto.“
Talentovaný strelec si už predvlani zahral prvé zápasy so seniormi v českej extralige, šancí však dostával pomenej. Dnes chce odísť za more, hoci aj do juniorky „Ostať ešte v Európe, to si môžu dovoliť Švédi,“ vysvetľuje. „Za more chodia až ako hotoví, dvadsaťdvaroční hráči. Oni ale v lige naozaj dostávajú priestor. Mne na Slovensku aj v Čechách stále vraveli – "budeš hrať, budeš hrať. Je pravda, že ma pribrzdilo aj zranenie, ale v štvrtej lajne aj tak veľa nespravíte. Nechodíte ani na presilovky, nemáte ako sa presadiť.“
Očakáva, že v Kanade má väčšiu šancu vyrásť. „Byť na očiach je plus,“ vraví. „V Kanade vás skauti sledujú na každom zápase. Do Európy chodia menej. A na zápas, aj keď len juniorský, príde desať tisíc ľudí. To sa potom hrá úplne inak.“
V Kanade hral už v januári, na majstrovstvách sveta do dvadsať rokov v najproduktívnejšom útoku Slovenska s Tomášom Tatarom a Marekom Viedenským. Všetkých troch si draftovali kluby NHL. Tatara silný Detroit, Pánika slabá Tampa. „Povedal som si, že je jedno, kto si ma vyberie,“ reaguje. „Tampa je ale pre mňa dobrá, mladí hráči v nej dostávajú veľa príležitostí. Detroit si vychováva hráčov dlhodobo, cielene. Tampa ich v tíme otočí viac.“
Kým sa ale dostane aspoň na farmu, musí sa presadiť v OHL. „Či som strelec?,“ zopakuje do telefónu otázku. „Tento rok sa mi až tak nedarilo, vlani som ale v Třinci dal gól skoro v každom zápase.“ Presne tridsaťpäť v tridsiatich deviatich, štatistika, ktorá pripomína skôr jednotku draftu, kanadskú hviezdu Johna Tavaresa. Proti nemu si aj zahral za dvadsiatku. „Tavares vie, ako dať gól, rozhoduje zápasy. Keď hral proti nám na prípravnom zápase v Púchove, ani poriadne nechodil na ľad. Hral iba vo štvrtom útoku. Keď ale prišla presilovka, išiel na ňu a hneď dal gól. Nakoniec tuším získal tri body,“ spomína. „Má obrovskú predvídavosť. To sa asi nedá odkukať, to len treba vedieť.“
Aj Pánika považujú za veľký talent, a už dlhé roky. Kanadskí fanúšikovia ho vo februári na internete dokonca vybrali do ideálnej zostavy Slovenska pre olympijské hry vo Vancouveri. Našli mu miesto vo štvrtom útoku. ,,Ani som si to nevšimol," povie. „Myslím, že mám dosť múch na to, aby som mal myslieť tak ďaleko. Ešte mám čas. Hrám hokej preto, lebo ma baví. Že som vraj nejaká budúcnosť, či budúca hviezda, to ma nezaujíma.“
Hokeju sa pritom naplno venuje iba deväť rokov. Predtým, ako dieťa, robil džudo. „Myslím, že mi dalo strašne veľa,“ povie. „Pomáha koordinovať pohyby a používať silu. Robili sme veľa kotrmelcov, pri korčuľovaní alebo počas súbojov mi to dnes dáva výhodu. A trochu aj vo výbušnosti – v džude je dôležité trénovať nástupy – ako sa do nich čo najrýchlejšie dostanete.“
Do Kanady odchádza ako osemnásťročný – čo bude robiť so školou? „V Třinci som ju po treťom ročníku ukončil, prestúpil som do Trenčianskych Teplíc na športové gymnázium,“ vraví. „Ešte v lete sa chystám na rozdielové skúšky, nastúpiť by som mal do štvrtého ročníka. Potom ho budem musieť nejako individuálne dobehnúť.“