A v jeho priebehu sa sformoval najslávnejší slovenský útok v československej hokejovej histórii. Bratislavský center Dárius Rusnák (62) mal na krídlach Košičanov Igora Libu a Vincenta Lukáča.
Od úspešného turnaja v Helsinkách a Tampere uplynulo štyridsať rokov. V rovnakých mestách sa dnes rozbiehajú majstrovstvá sveta.
Jediný slovenský kapitán v československej ére, ktorý sa tešil aj z titulu majstra sveta (1985), hovorí o slovenských šanciach i o talentovanom Jurajovi Slafkovskom.
Dlho sa zdalo, že na MS 1982 sa nezúčastníte. Slovan sa ocitol v tom čase v druhej lige a vy ste tri mesiace premaródovali so zraneným okom po zákroku Popradčana Szűcsa…
Keď sa blížil šampionát a ja som po úraze začal s tréningom, tréner Bukač ma pozval na vyšetrenie do Prahy. Odtiaľ ma poslali do Gottwaldova, kde môj zdravotný stav posúdili ďalší špecialisti. Mal som 22 rokov, poškodenú šošovku a nebolo jasné, či ešte budem v plnom zaťažení môcť hrať hokej.
Lekári mali vyniesť ortieľ. Po vyšetreniach vyhlásili, že môžem pokračovať v kariére. Z Ameriky mi posielali špeciálne kvapky, ktoré znižovali vysoký očný tlak. Celý čas som potom hrával už len s kontaktnou šošovkou.
Čítajte aj Rusnák chodil na Petráša. Nadchol ho víťazný pochod po AnglickuNebolo prekážkou, že ste v tom období nepôsobili v najvyššej súťaži?
Tréner mi veril, akiste aj preto, že pred zranením, v septembri 1981, som hral na Kanadskom pohári. Spolu s Dušanom Pašekom sme boli jediní Slováci v tíme. V Kanade sa mi darilo, strelil som štyri góly.
Aj v októbri som sa strelecky presadil v príprave v dvoch zápasoch s Fínskom, dal som v nich tiež štyri góly. Ale pred MS som sa dostal len do štvrtej lajny.
Bukač improvizoval, hľadal optimálne zloženie útokov. Najskôr ste hrali s Pašekom a Pouzarom, potom Pašeka vymenil Lukáč…
V nominácii boli piati Slováci, z toho boli traja centri. Okrem mňa aj Ceco Pašek a Peter Ihnačák. V prvých zápasoch na MS hrali spolu Lukáč – Ihnačák – Liba. Po treťom súboji so ZSSR však výpravu opustil Ihnačák, emigroval…
Ako to ovplyvnilo atmosféru vo výprave?
Až také prekvapenie to asi pre nikoho nebolo. Čo si pamätám, vždy sa vravelo, že Ihnačák raz zdrhne. Časť jeho rodiny žila v New Yorku. Aj preto tréneri vždy zvažovali jeho nomináciu, keď sa išlo do cudziny.
Pamätám si na predolympijský turnaj v Lake Placide 1980, keď tréner Laco Horský s ním dlho debatoval na túto tému a Ihnačák mu musel sľúbiť, že sa vráti domov…
Ihnačákov útek spojil nový útok?
Da sa to tak povedať. To bol určite hlavný dôvod. Tréneri museli robiť ďalšie zmeny a rozhodli sa vyskúšať v jednom útoku mňa s krídlami Lukáčom a Libom. V tomto zložení sme potom hrali až do konca turnaja.
Ale nielen vo Fínsku. Vydržali ste spolu ďalšie tri roky, nastúpili ste v 66 stretnutiach. V čom spočívalo tajomstvo vášho úspechu?
V úvode turnaja sa nám príliš nedarilo. Mám však pocit, že práve náš slovenský naturel priniesol do hry nový vietor, nebáli sme sa, ukázali sme dravosť i priamočiarosť, agresívnejší prístup, čo sa považovalo skôr za kanadský štýl.
Bol to iný prístup ako u českých spoluhráčov, ktorí preferovali taktickejší hokej, dokázali kombinovať a udržať puk, v tom boli silní. Naša trojica mala špeciálne na MS 1982 silnú motiváciu.
V čom?
Najstarší z nás Vinco Lukáč bol v reprezentácii už pred nami, ale o miesto v zostave stále bojoval. Igor Liba zažíval vo Fínsku premiéru, o mojej zložitej situácii už bola reč, robil som maximum, aby som potvrdil opodstatnenosť nominácie.
Makali sme, motivovalo nás aj to, že sme utvorili čisto slovenský útok. Vtedy platilo, že Slováci sa ťažko presadzovali v národnom tíme, museli byť ešte o niečo lepší ako českí hráči. Dôležité bolo, že nám začali vychádzať zápasy.
Vo finálovej skupine ste mali so Švédskom výrazný podiel na víťazstve 3:2, výrazne vás posunulo k striebru…
Vinco strelil dva góly, na prvý asistoval Igor, na druhý ja. Pamätám si najmä na náš posledný súboj, v ktorom sme remizovali so ZSSR 0:0. Bod nám stačil, aby sme skončili pred Kanadou, tá vybojovala len bronz.
Stále mám pred očami gesto Alana Eaglesona, najmocnejšieho muža kanadského hokeja, ktorý nám ukazoval palec dole. Naznačoval tým, že sme sa so súperom dohodli na remíze.
Čítajte aj Chalani, buďte v pohode! Debutanta Minárika chválil aj RamsayA dohodli ste sa?
Samozrejme, bol to nezmysel. Každý vie, aká rivalita vládla medzi nami. ZSSR predstavoval tradičnú silu, mal na šampionáte legendárnu päťku Fetisov, Kasatonov – Makarov, Larionov, Krutov. Už v prvom zápase sme s ním odohrali dobrý zápas, podľahli sme 3:5.
Pred posledným súbojom mal už isté zlato, nám išlo o veľa, remíza bola naším úspechom. V rozhodujúcich zápasoch sme vždy dokázali zabrať. Aj náš útok, patrili sme k ťahúňom tímu.
Po siedmich rokoch ste sa do Fínska vrátili a prežili ste tam štyri zaujímavé sezóny v drese Kuopia. Ako si na ne spomínate?
Dušana Pašeka a Igora Libu pustili už predo mnou do Kanady, pritom boli mladší. Mal som tridsať a nedostal som súhlas na pôsobenie v zámorí. Vtedy o tom rozhodoval Pragosport a v podstate mi nadiktovali, že pôjdem do Fínska.
Z toho všetkého som nebol príliš nadšený. Ale Fínsko bola výborná voľba. Zažil som tam krásne obdobie a túto krajinu považujem za svoj druhý domov.
Čo vám najviac vyhovovalo?
Výborne ma prijali, našiel som tam žičlivé prostredie a aj sa mi tam dobre hralo. So mnou prestúpil aj Peter Slanina, veľký bojovník, spoľahlivý obranca, strávili sme v klube spolu tri roky. Spokojná bola aj rodina, mal som čerstvo narodeného syna, starší syn mal tri roky.
Ak by som pôsobil v Kanade, čakali by ma tripy. Vo Fínsku sme chodili na zápasy autobusom alebo lietadlom, za deň sme to zvládli. Fínsko je hokejová krajina, ale Kuopio je aj stredisko skvelých fínskych skokanov na lyžiach, s nimi som sa takisto zoznámil.
Ako sa darilo mužstvu?
V druhej sezóne môjho pôsobenia skončilo v lige na druhom mieste. Bol to historický úspech, najlepšie umiestenie dovtedy, ale aj potom. V čase, keď som tam hrával, bol asistentom trénera Hannu Kapanen, nastúpili sme proti sebe na Kanadskom pohári.
Dovtedy sme sa nepoznali, ale hneď po príchode sme si padli do oka, usiloval sa mi vo všetkom pomôcť. Hannu je otec známych hráčov Samiho a Kimma, prvý z nich sa výrazne presadil v NHL. Mal som ho v útoku na krídle, vyrastal pri mne. V súčasnosti je majiteľom klubu.
Chodievali ste do Fínska aj po skončení kariéry?
Bol som tam viackrát pri rôznych príležitostiach. Rád spomínam na slávnosť, keď klub vyvesil dresy svojich slávnych hráčov Kimma Timonena a Samiho Kapanena. Na túto udalosť pozvali aj mňa s manželkou. Nezabudli na mňa, ani keď oslavovali 50. výročie založenia klubu.
Robili veľkú anketu o najlepšieho hokejistu v jeho histórii a skončil som v nej druhý za Kapanenom. V ankete rozhodovali fanúšikovia aj o najlepšom zahraničnom športovcovi – nielen hokejistovi – ktorý pôsobil v Kuopiu. Tú som suverénne vyhral.
Vo Fínsku teraz pôsobí aj slovenský supertalent Juraj Slafkovský. Sledujete jeho napredovanie?
Na rozdiel odo mňa odišiel do Fínska veľmi mladý. Pôsobil v juniorskom tíme a chytil sa aj vo fínskej lige, ktorá je rýchlejšia a tvrdšia ako naša. Pomohlo mu, že dostal šancu v reprezentácii, skvele sa jej chopil, čo predviedol vo februári na olympiáde v Pekingu, nik nečakal.
Po návrate dostal väčší priestor aj v Turku, myslím, že mu veľmi pomáha, že vo fínskej lige pravidelne hráva.
Nastal už čas, aby odišiel do NHL?
Má určite predpoklady, aby sa v nej presadil, ale len nedávno oslavoval osemnásť rokov a som presvedčený, že by mal vo Fínsku zostať ešte minimálne rok. Spomínam si na veľkú hviezdu fínskeho hokeja Selännea, ktorý v čase môjho pôsobenia hrával za Jokerit Helsinki.
V jednej sezóne neuveriteľne výkonnostne vyskočil, bol o neho veľký záujem, ale vydržal doma ešte rok a až potom prestúpil.
Bude aj zo Slafkovského hviezda? Ku komu by ste ho v jeho začiatkoch prirovnali?
Juraj vie dať gól, prihrať, je fyzicky silný. Prirovnal by som ho ku Kanaďanovi Ericovi Lindrosovi, bol tiež aj trochu silový typ, ale zároveň veľmi kreatívny. Urobil fantastickú kariéru, patril medzi najlepších hráčov NHL.
Čítajte aj Slafkovský bol najlepší na ľade. Nálepku vynikajúci po Francúzoch odmietolV čom je Slafkovský silný a v čom má slabiny?
Je to komplexný hráč. Vo všetkom je dobrý, ale v niečom by mohol byť ešte lepší. Poviem príklad z mojej kariéry. Bol som zdatný technicky, mal som dobrú prihrávku. Ale mal som slabšie korčuľovanie, zaostával som v silovosti.
Slafkovský má vo všetkom veľmi vysoký štandard, ale potreboval by byť v niektorých herných kritériách extra. Ale to všetko môže ešte prísť, preto hovorím o jeho mladom veku. Vidím v ňom veľkú budúcnosť. Ale máme viacerých mladých šikovných hráčov.
Kto vás ešte zaujal?
Spomenul by som Šimona Nemca. Je dobrý korčuliar, na ľade mu to myslí, vidieť, že hrá aj hlavou. Musí však na sebe ešte veľa pracovať, učiť sa brániť, zbierať skúsenosti. V poslednom období ma zaujal aj Adam Sýkora. To všetko sú veľké talenty a ak budú takto pokračovať, môžeme mať aj dobré národné mužstvo.
Čítajte aj V New Jersey prehovorili o Slafkovskom. Odborníci sa zhodli aj na Nemcovom klubeAké šance dávate Slovákom na majstrovstvách sveta?
Musíme ešte nejaký deň počkať, mužstvo sa do poslednej chvíle formovalo. Mrzí ma, že niektorí hráči chýbajú, mali zdravotné problémy, riešili zmluvy, je to niekedy dosť zložité.
Aj tak si myslím, že by hráči nemali odmietať pozvánku do reprezentácie, naozaj by sa to malo stať len v mimoriadnych prípadoch. Toto v našej ére neexistovalo. Nechcem tvrdiť, že by si nevážili dres s dvojkrížom na prsiach, ale my sme sa o leva na dresoch bili naozaj ako levy.
Budú mať Slováci rovnako silný tím ako pred troma mesiacmi v Pekingu?
Máme veľmi mladý tím. Na olympiáde sme zvládli dôležitý zápas s Lotyšskom, viedli sme 3:1, ale súper znížil na rozdiel gólu. Vtedy som mal obavy, aby nevyrovnal, ale napokon sme ho jasne zdolali. Mužstvo sa chytilo, stúplo jeho sebavedomie. Aj teraz budeme potrebovať dobrý zápas, ktorý by mladíkom pomohol.
Začali s Francúzskom, s ktorým si poradili v generálke. Pôvodne mali nastúpiť proti Rusku, to by bol náročnejší zápas…
Jasné, Rusi predstavujú inú silu, patrili by k favoritom. Ale ja by som Francúzov nepodceňoval. Prvý zápas je veľmi dôležitý, od neho sa môže turnaj odvíjať. V úvode majú ešte aj outsideri dosť síl, usilujú sa dodržať herný systém. V zápase budeme favoritmi, trochu mám z toho obavy.
Ale ak zápas chalani zvládnu, myslím si, že budú mať otvorenú cestu do štvrťfinále. V ňom potom veľa závisí od súpera, môže sa stať všeličo, aj motyka vystreliť.
Čítajte aj Náročný vstup. Slováci sa na víťazstvo poriadne nadreliPo Francúzsku sa slovenský tím stretne ešte s Nemeckom, Kanadou, Švajčiarskom, Kazachstanom, Talianskom a Dánskom…
Francúzsko, Taliansko, Kazachstan by sme mali zdolať, s nimi musíme stopercentne bodovať, ak si chceme zahrať vo štvrťfinále. Obávam sa Dánov, tí by mohli prekvapiť. Môžu byť nepríjemnejší aj ako Nemci, s ktorými sa stretávame pomerne často, poznáme ich. Ale verím, že ak zvládneme úvod zápasu, mohli by sme zaskočiť aj Kanaďanov. Som zvedavý, aký silný tím dajú dokopy.
Čo budete považovať za úspech?
Postup do štvrťfinále. To by bol dobrý výsledok. Našich čaká podstatne ťažšia úloha ako v Pekingu. Všetky tímy sa posledný týždeň ešte formovali, ale som presvedčený, že budú silnejšie ako na olympiáde, budú mať viacero posíl z NHL.
Slovensko získalo v Pekingu bronz a fanúšikovia budú očakávať podobný výsledok. Je reálny?
Myslím si, že nie, ale poteší ma, ak sa budem mýliť a naši ma príjemne prekvapia. Napokon, aj na olympiádu cestovali s pomerne malou dušičkou, sotva niekto rátal s medailou.
Ťažko sa tipuje, nepoznáme ešte presnú silu mužstiev, ich definitívne zloženie. V našom prípade rozhodne, ako sa chalani zomknú, ako si budú navzájom pomáhať, spolupracovať, počúvať trénerov, ako nám zachytá brankár… Faktorov, ktoré ovplyvnia výsledok, bude veľa.
Dávame do pozornosti Aktuality, diskusie, komentáre... Pridajte sa k nám a sledujte našu FB stránku Šport.Pravda.sk