Majstrovstvá sveta B-kategórie v Bratislave 1995 boli pre hokejové Slovensko jedným z nich.
Veľmi dôležitým…
Hotel na Bôriku
Keď sa na šampionát opýtate hráčov, ktorí vtedy reprezentovali, ako prvé vám povedia: „Na máločo si pamätám, veď to bolo tak dávno.“
Nuž len pre pripomenutie, bolo to v ten rok, keď uniesli prezidentovho syna, narodila sa Petra Vlhová a na večnosť odišiel Vladimír Dzurilla.
Svetové góly Slovákov
Národ po nich jasal – na tribúnach, námestiach, pri televíznych obrazovkách.
Predznamenali úspech – historickú medailu či postup.
Denník Pravda vám prináša seriál o góloch, ktorými slovenskí hokejisti uchvátili svet.
Každý týždeň – až do štartu MS v Lotyšsku – si prečítate jeden diel.
Spomienky postupne blednú, Slovensko sa práve pripravuje na svoje 25. majstrovstvá sveta v elitnej kategórii a to, čo bolo predtým, akoby už ani pravda nebola. Lenže pozor, účasť v áčku si bolo treba najprv vybojovať.
„Béčkový“ šampionát v Bratislave bol posledným krokom.
Po olympiáde v Lillehammeri sa na Slovensku strhlo hokejové šialenstvo. Okrem toho postúpilo z „céčka“ a narýchlo si vybavilo, aby opäť mohlo hostiť majstrovstvá sveta.
O tom, aký veľký význam sa vtedy prikladal ďalšiemu hokejovému dobrodružstvu, svedčí aj fakt, že hráči spali vo vládnych posteliach. Na Bôriku. Deň čo deň sa okolo nich točili politické špičky.
„Slovensko tak žilo hokejom, že si ani nedokážem predstaviť, že by nás ubytovali niekde v hoteli uprostred Bratislavy. Ľudia by nám nedali dýchať,“ spomína niekdajší útočník Branislav Jánoš.
Foto: JÁN SÚKUP
Pol Slovenska
Krajina bola hore nohami. Hokejisti, ale aj Otto Weiter zažívali vrchol popularity.
„Repeťácky“ umelec práve preto, že naspieval hit My chceme gól. O vstupenky na zápasy bol neskutočný záujem, bratislavský zimák však mal kapacitu len osemtisíc fanúšikov.
„Keby sa to hralo vonku, ako súčasné Winter classics, prišlo by sa pozrieť aj pol Slovenska,“ usmieva sa v dokumente Slovenskej televízie „Keď na Slovensku vládol hokej“ obranca Ľubomír Sekeráš.
Tím tvorili predovšetkým hráči z extraligy – z Trenčína a Košíc. Vtedajší generálny manažér SZĽH Dušan Pašek st. však mal ambicióznejší plán.
Do NHL rozposlal na najvyššie miesta niekoľko listov, aby vzápätí dostal ubezpečenie, že keď to bude možné, zaoceánski Slováci prídu.
Aj s Petrom Šťastným…
Foto: JÁN SÚKUP
„Peter? Obrovská persóna! Spoznal som ho už pred olympijskou kvalifikáciou v Sheffielde. Prišiel za mnou, poklepal ma po ramene a povedal: Ahoj, ja som Peter, rád ťa spoznávam. Veľa som o tebe počul. Keď to vyslovil, skoro som odpadol. Pozeral som ako žaba z prachu,“ vraví s obdivom Jánoš.
To, že legendárna 26-ka mala aj privilégiá, dosvedčuje, že si mohla vybrať, koho chce k sebe do útoku. Voľba padla na dvoch zelenáčov – Róberta Petrovického a Miroslava Šatana.
„Je to iný prístup. Našou – európskou – značkou je, že počas zápasu máme výpadky, v NHL sa jazdí 60 minút hore dole.“
A urobil dobre, lebo útoku sa veľmi darilo…
Na Veľkú noc
Na MS 1995 sa spomína ako na šampionát, ktorý bol o jednom zápase. S Lotyšskom. Mužstvom, ktoré rovnako ako Slovensko doplatilo sa rozpad štátu preradením do nižšej kategórie.
Bola Veľkonočná nedeľa, Šuplerovi zverenci mali za sebou tri duely a z nich povinné tri víťazstvá. Pri televíznych obrazovkách sedelo 60 percent Slovákov v napätí, ako to dopadne.
„Ak by som vtedy vystrelil puk do hľadiska, niekto to určite dostane priamo do hlavy. Ľudia sedeli úplne všade, aj na schodoch. To bolo hádam proti všetkým bezpečnostným predpisom,“ spomína Šťastný.
Slovensko však prehrávalo 0:1 aj 1:2. Potom zabrali mladí hráči. Najprv vyrovnal Cíger a následne – veľmi kuriózne – poslal domácich do vedenia Šatan.
„Bola by to nádhera, keby sme strelili štvrtý gól,“ vravel v priamom prenose komentátor Marek Mryglot. O jedenásť sekúnd sa to stalo. Gól, ktorý sa nakoniec ukázal ako víťazný a postupový, strelil Peter Šťastný.
Vyšumel z hlavy
„Žiaľ, už si naň nespomínam,“ svorne nám odpovedali niekoľkí hráči z vtedajšieho mužstva. Paradoxne, to, ako padol, už nevie ani sám autor. „V hlave mi zostala jedine atmosféra. Nič viac,“ pripúšťa v dokumente Šťastný.
A tak nám ako jediná spomienka zostávajú už iba videá alebo slová Šatana, ktorý asistoval:
„Viem len, že som potiahol akciu po pravej strane a snažil som sa natlačiť na bránku. Potom som prihral Petrovi,“ celkom presne opisuje dianie na ľade.
Slovensko už vedenie udržalo, zvíťazilo 4:3.
„Hala takmer spadla. Všetci sme sa brutálne tešili. Na moju smolu, zatiaľ čo ostatní v kabíne oslavovali, ja som musel ísť na dopingovú kontrolu. Keď som sa vrátil, už bolo po všetkom a v kabíne zostal iba kustód Samko Petráš,“ spomína Jánoš.
Hráči následne dostali jednodňové voľno. Šťastný splnil svoju misiu a aj napriek veľkému naliehaniu SZĽH sa vrátil späť za more.
Ďalší diel
MS 1996: Premiérový gól Slovenska medzi elitou
Vo svojej biografii spomína, že funkcionári sa ho snažili presvedčiť, aby zostal do konca MS, lenže k dispozícii bola už iba letenka za 45-tisíc šilingov, ktorú odmietol. Zdalo sa mu to príliš papalášske.
Obrovská opora
So šestnástimi kanadskými bodmi sa stal najproduktívnejším hráčom podujatia. Strelil osem gólov a pripísal si aj rovnaký počet asistencií.
„Uzavrieť reprezentačnú kariéru v rodnom meste bol môj sen. Vedel som, že nám tu vyrastajú hráči, ktorí sa postarajú o to, že v áčku už zostaneme,“ dopĺňa Šťastný.
Počas kariéry dal stovky krajších a možno aj dôležitejších gólov. Ten proti Lotyšom však pre Slovensko zostane jedným z najväčších.
Slováci na MS 1995
Slovensko – Veľká Británia 7:3, Slovensko – Japonsko 9:3, Slovensko – Poľsko 10:0, Slovensko – Lotyšsko 4:3, Slovensko – Dánsko 6:2, Slovensko – Holandsko 13:4, Slovensko – Rumunsko 11:0.