Po tom, ako pred týždňom debutoval na šampionáte na ľade a vychytal výhru nad Švédmi, si tentokrát skúsil rolu spolukomentátora počas priameho televízneho prenosu zápasu s Talianskom. Novú skúsenosť si napriek počiatočnej nervozite užil a dokonca priznal, že by si vedel predstaviť, ako sa tejto práci venuje po skončení aktívnej kariéry.
Dvadsaťšesťročný Bartošák mal na zápas s outsiderom skupiny voľno, lebo do bránky išiel Pavel Francouz a toho zo striedačky istil Šimon Hrubec. Vďaka tomu mohol komentovať.
„A musel som sa viackrát koncentrovať ešte viac ako v bráne. Človek myslí na jednu vec, chce ju povedať, ale na ľade sa už medzitým odohrávalo niečo úplne iné. Oveľa lepšie som pochopil, aké to chlapci komentátori majú ťažké. A musím zložiť klobúk, že zvládajú aj oveľa ťažšie zápasy než bol ten s Talianmi,“ povedal Bartošák novinárom.
Sám celú akciu inicioval. „Ráno som videl komentátorov na tréningu. Spýtal som sa len pána Zikmunda (tlačový hovorca tímu), či by to bolo možné, a ten to zariadil. Veľká vďaka za tú možnosť. Pre mňa to bola výborná nová skúsenosť. Už som tiež uvažoval, že keď skončím s hokejom, vedel by som si predstaviť, že by som robil takú prácu. Bavilo ma to,“ pochvaľoval si Bartošák.
Nervozita zmizla po prvej tretine. „Počas nej som tak nejako zisťoval, kedy môžem hovoriť a podobne. Viac než nervozita tam bola skôr zaskočenosť. Ja som na to ani nijako nepripravoval. Nevedel som, kedy a čo môžem hovoriť, kedy nemôžem. Prvú tretinu som vnímal, čo sa deje a ako by to malo byť. Od druhej tretiny myslím, že už to už bolo dobré,“ pripomenul Bartošák, ktorého spoluhráči to mali podobné s vývojom skóre. V druhom dejstve zvýšili z 1:0 na 5:0.
Vsuvky nemal pripravené. „Bol som s rodinou, prišla mama s priateľom, takže som sa na to nejako nechystal. Hlášky mal skôr Tomáš Jílek, ktorého som vo dvojici dopĺňal,“ konštatoval Bartošák.
„Ale brbty? Asi v každej druhej vete! Ako som začal hovoriť, zle som povedal slovo či skloňoval podstatné meno… Tam ma Tomáš niekoľkokrát podržal. Videl, že som sa zasekol, on presne vedel, čo má hovoriť. Keby som bol profesionálny komentátor, asi by som sa na to pripravil a vyhovoril. Ale som spokojný s tým, ako to šlo,“ dodal Bartošák.
Tím pri výhre 8:0 nekritizoval. „To by som si vôbec nedovolil. Potom by mi to asi v šatni vrátili,“ pousmial sa Bartošák. „Chlapci ale predviedli výborný výkon a vyslúžili si pochvalu, nebolo čo vytknúť. Bojovali sa tam, gólman Talianov polovicu zápasu držal, potom to zlomil nešťastný gól,“ pripomenul Bartošák zásah Radka Gudasa na 2:0 z polovice ihriska.
Hoci boli zverenci kouča Miloša Říhu v stretnutí obrovskými favoritmi, góly spoluhráčov naplno prežíval. „Ešte mi kamaráti písali, že to prežívam, ako keby to bolo Nagano. Užíval som si to, bavilo ma to a bol som rád za každý gól, ktorý sme dali,“ potvrdil Bartošák.
Bol zvedavý na ohlasy fanúšikov, aj s ohľadom na to, či sa dokázal vysporiadať s ostravským prízvukom. „Či sa bude hovoriť, že Ostravan nemá v komentátorskom štúdiu čo robiť. Uvidíme,“ smial sa Bartošák. A nevylúčil, že si rolu komentátora niekedy zopakuje. „Predbežnú dohodu máme, ale dúfam, že už vždy budem v nominácii na zápas a čo najviac času strávim v bráne,“ prial si Bartošák.
Už druhýkrát bol po zápase v Bratislave mediálnou hviezdou, bez toho, že by doň nastúpil. Prvýkrát sa tak stalo v sobotňajšom dueli s Nórskom, keď bol pripravený ako dvojka po tom, ako sa v noci ponáhľal do Ostravy na pôrod a ráno v deň zápasu sa stal otcom.
„Druhýkrát tu robím rozhovor, bez toho, že by som chytal. Som zvedavý, čo príde nabudúce. Ak ma pošlú domov a niekto so mnou bude robiť rozhovor…“ premýšľal s úsmevom Bartošák.
TV Pravda: Čo bude kľúčom k naplneniu papierových predpokladov? Odpovedá Radoslav Hecl v relácii Príklep: