„Ale život je aj o niečom inom. S pribúdajúcimi rokmi hráči prehodnocujú priority. To ale neznamená, že do Košíc nechcem ísť,“ tvrdí.
K reprezentačným kempom patria aj mediálne povinnosti. Nerozptyľujú vás?
Vôbec nie, nemám pocit, že by toho bolo veľa. Väčšinou ide iba o prvý deň na zraze a potom rôzne pozápasové rozhovory. Navyše, ani to sa netýka všetkých.
Vás však novinári radi vyhľadávajú…
Áno, počul som už od viacerých, že sa so mnou dobre rozpráva (smiech).
Hráči počas kariéry trénujú hokejové zručnosti, pracujú aj na verbálnych?
Nemám takúto skúsenosť. Nikdy som netrénoval, ani nerozmýšľal nad tým, čo teraz poviem pred kamerou. Vždy to bolo skôr spontánne – povedal som to, čo mi práve napadlo.
Boli však situácie, keď ste rozhovor odmietli?
Toto sa mi ešte nestalo. Sú ale momenty, keď sa nehovorí ľahko – napríklad po prehratom zápase, alebo negatívnej sérii, akú sme teraz ťahali so Slovanom. Vždy je to jednoduchšie, keď sa darí – na ľade, ale aj pred diktafónom.
Ako dlho už rozmýšľate nad majstrovstvami sveta?
Priznám sa, že počas sezóny som vôbec nemal pomyslenie na svetový šampionát. Do hlavy sa mi vkradol od začiatku prípravy – toto je môj tretí týždeň v kempe. Odvtedy je to každodenná záležitosť.
Napadlo vám za ten čas, čo by ste práve robili, ak by ste nebojovali o záverečnú nomináciu na MS?
V mojom prípade to je úplne zrejmé. Mám manželku a dve deti a v podstate všetok voľný čas venujem im. Popri tom by som sa už pripravoval aj na ďalšiu sezónu.
Takže žiadna dovolenka pri mori?
Tí, ktorí sú bez záväzkov, sú už pri vode, no ja sa musím prispôsobovať programu môjho školopovinného syna. Ale aj na dovolenku si neskôr nájdeme čas.
Spomínate rodinu. S ňou sú úzko späté aj sviatky, ktoré práve prežívame. Je takéto odlúčenie pre vás už akousi rutinou?
Keď som bol mladší a nemal som deti, bolo mi to celkom jedno. Bral som to tak, že mám zápas a ten je v danej chvíli najdôležitejší. Teraz je to iné, uvedomujem si, že toto sú chvíle, keď som mohol byť s nimi. Ale nič netrvá večne, ani hokejový život – pochopiteľne, okrem toho Jágrovho.
Je v kabíne cítiť sviatočnú atmosféru?
Nič také tam nie je. Možno počas Vianoc, keď je v kabíne aj stromček. Teraz v nej nič okrem hokeja nenájdete. Veľká noc má predsa len viac náboženský charakter.
Slovan má za sebou mimoriadne zlú sezónu. Nehrozí, že po toľkých prehrách stratí hokejista víťazné myslenie?
Nemám z toho strach. Po každom nevydarenom zápase, aj dlhej sérii, prišla vždy ďalšia šanca. A ja som taký, že chcem vyhrať aj tréningové bago. Nič motivujúcejšie, ako triumf v najbližšom dueli, v hokeji nepoznám.
Nenabúra to ani sebavedomie?
Z nejakého dôvodu som sa sem dostal. Tréneri si zrejme všimli, že aj keď sa Slovanu nedarilo, ja som výkonnosť mal.
V minulých rokoch sa s vami v nominácii na šampionát automaticky rátalo, teraz sa však zdá, že konkurencia v obrane bude obrovská. Vnímate to?
Samozrejme. Sú to domáce majstrovstvá sveta a aj motivácia ukázať sa na nich je o niečo väčšia. Všetci vieme počítať, tušíme, kto z NHL by mohol ešte prísť. Takže hráme o jeden, maximálne dva voľné fleky. Tí, ktorí sme tu, sa o ne pobijeme.
Znamená to, že každý ďalší pondelok, keď tréneri vyradia ďalších hráčov z kádra, na chvíľu stŕpnete?
Budem v očakávaní (smiech). Ale ja som si už v reprezentácii niečo odžil, nervózny nie som.
Takže ak by náhodou priezvisko Sersen v nominácii chýbalo, svet sa vám nezrúti…
To určite nie. Rokmi aj hokejista prehodnocuje priority, sám zistí, že život je aj o niečom inom. To ale neznamená, že do Košíc nechcem ísť.
V prípravných zápasoch sa tímu zatiaľ nedarilo. Sú tieto výsledky dôležité?
Z jedného pohľadu ani nie, lebo výsledky sa nikde nepočítajú. Ak však ide o pohodu mužstva i jednotlivcov, tak na nich určite záleží.
Prečo sa potom hovorí – ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku?
Chápem, na čo poukazujete, mužstvo, ktoré v príprave iba vyhráva, môže na turnaji poľahky vyhorieť. V roku 2012 sme sa v príprave trápili a všetci vieme, ako to v Helsinkách dopadlo. Zrejme netreba tieto duely preceňovať, ale ani podceňovať.
V reprezentačnom kempe ste už tretí týždeň, do šampionátu zostávajú ďalšie tri. Ako náročné je každý deň dokazovať trénerom oprávnenosť nominácie?
Zvykol som si. V kariére som nikdy nič nedostal zadarmo a ani po známosti, takže v tom nevidím žiadny problém.
Nehrozí hokejistovi, ktorý je šesť týždňov pod neustálym tlakom, že na záverečnom turnaji vyhorí?
Všetko sa môže udiať. Je to individuálne, každý je iný, niekto to znáša ľahšie, iný naopak. Ale je zbytočné nad tým špekulovať, do hokeja takéto filozofovanie nepatrí. Lebo aj tak, to, čo sa má stať, stane sa.
Na čo si v Košiciach trúfate?
Bez debaty – chceme postúpiť zo skupiny. O inom sa ani nebavme.