Bývalý útočník a slovenský reprezentant Peter Bartoš (45) výrazne prispel k piatim titulom železiarov, pri zlatom hetriku bol s malou prestávkou kapitánom tímu.
„Bola to krásna séria, priniesla veľa úžasných zážitkov, škoda, že nepokračovala dlhšie. Všetky som si užíval rovnako, človek nikdy nevie, či príde ďalší,“ vraví strieborný medailista z majstrovstiev sveta 2000 z Petrohradu.
Prilákala vás do Košíc vidina titulu?
Do Košíc ma zlanáril Juraj Bakoš, generálny manažér klubu. Po odchode z Českých Budějovíc som mal záujem pôsobiť v kvalitnom mužstve. Košice so silnou tradíciou patrili k slovenskej špičke. Pravidelne hrávali o medaily, mali vždy najvyššie ambície. Vo Zvolene, sezónu pred mojím odchodom do Košíc, mi titul unikol, veril som, že na východe republiky sa ho dočkám. Stalo sa tak po troch sezónach od môjho príchodu.
Košice prerušili desaťročné čakanie na vytúženú korunováciu. Vo finálovej sérii proti Skalici na čele s hviezdnym Žigmundom Pálffym boli ako víťaz základnej časti favoritom. Šlo všetko hladko?
Nie celkom, no zlaté vyvrcholenie všetko vynahradilo, na prvú majstrovskú sezónu mám nezabudnuteľné spomienky. Počas nej sa nám narodil syn Adam – to je prvá asociácia spolu so zlatom. V Košiciach vládla pravá hokejová horúčka, ľudia nám pripomínali, že by sa už patrilo prerušiť desaťročný pôst. V semifinálovej sérii sme sa však natrápili so Zvolenom. Pehrávali sme 1:2 na zápasy, ďalší sme hrali vonku. Ak by sme ho prehrali, ocitli by sme sa v nezávideniahodnej situácii. Vyhrali sme 5:0, rozhodujúci siedmy zápas 8:2. Skalica prekvapujúco vyradila Slovan, takže sme sa mali na pozore.
Po dvoch domácich víťazstvách sa zdalo, že pôjde o jednoznačnú záležitosť. Neuspokojilo sa mužstvo priskoro?
Nemyslím si. Po dvojzápase v Skalici sme viedli tri jedna, no Žigo a spol. u nás vyhrali a sériu zdramatizovali.
Podobne ako predtým v Košiciach, aj v šiestom zápase v Skalici sa o víťazovi rozhodovalo v samostatných nájazdoch…
…a v nich mladík Julo Hudáček trikrát vychytal Žiga – a odštartoval majstrovskú eufóriu. Play off je vždy aj o výkonoch brankárov – a pokojný dvadsaťročný Julo ukázal pevné nervy. Podal fantastický výkon a významne naštartoval svoju kariéru. Cesta domov trvala dlho, na zastávkach na benzínových pumpách sme absolvovali prvé oslavy s fanúšikmi, ktorí nás prišli povzbudiť do Skalice. A v Košiciach nás v noci vítali ďalší.
Čiže – Bartošov plienkový rituál priniesol šťastie. Kto ho vymyslel?
Myslím, že Peťo Húževka pred začiatkom play off navrhol, aby som do šatne priniesol pos…kladanú Adamkovu plienku s čerstvým obsahom. Ujalo sa to, a tak tradícia pokračovala aj v ďalších dvoch sezónach, kým mal plienky. A po každej sme sa tešili z titulu!
V nasledujúcej sezóne sa Košice rozbehli k prvenstvu, keď im už takmer nik neveril. Čo spôsobilo obrat? Vylúčenie troch opôr pre porušenie disciplíny?
Bola to špecifická sezóna. Kabína si prešla krízou, istý čas sme klesli na siedme miesto. No po ráznom zásahu do mužstva sme sa zomkli, pod náročným trénerom trénerom Rostislavom Čadom sme tvrdo pracovali – a vystúpali až na vrchol. Po zlom začiatku prišiel najkrajší koniec.
Vo finále ste pretlačili Slovan, víťaza základnej časti. Mali ste motív navyše?
Výrazne nás povzbudili dve víťazstvá na štadióne v Ružinove v prvých dvoch zápasoch. Dovtedy sme nad Slovanom v tej sezóne nevyhrali, prišlo to v pravý čas. Tam sme položili základ ďalšieho triumfu. V sérii sme sa dostali na koňa, náskok sme si už ustrážili. Slovan znížil na 2:3, no doma sme premenili druhý mečbal. Ak by sme ho premárnili, v Bratislave by sme to mali sakramentsky ťažké. Tam by nevyhrali ani Rangers s Gáboríkom, znela pamätná hláška Jula Hudáčka.
Je krajšie oslavovať titul na vlastnom ľade?
Pre fanúšikov určite, pre mňa boli oslavy všade jedinečné – hlavné je, že oslavujete.
Aký prívlastok by ste dali tretiemu titulu, znamenajúcemu zlatý hetrik?
Zákonitý. Tretie zlato prišlo po jednej z našich najlepších sezón, pre mňa osobne najlepšej. Mužstvo šlo ako švajčiarske hodinky – od prvého zápasu až po rozhodujúci piaty vo finálovej sérii. V základnej časti sme prehrali málo zápasov. Poprad mal tiež silný tím, ale proti nášmu nemal veľa šancí. Tréner Čada nám nedal vydýchnuť, prízvukoval, že tréning je viac ako zápas – ako trénujete, tak aj hráte, vravel. Nič mu neušlo, jazdili sme naplno od prvého do posledného cvičenia.
Čo chýbalo Košiciam k štvrtému titulu v sérii?
Kúsok šťastia. V predĺžení rozhodujúceho siedmeho zápasu ho mal viac bratislavský Slovan. Libor Hudáček víťazným gólom potvrdil výbornú fazónu, v Mirovi Šatanovi mali hostia ústrednú osobnosť. Obaja patrili k hlavným postavám slovenskej reprezentácie aj na svetovom šampionáte v Helsinkách.
Nasledujú synovia otcov príklad?
Zatiaľ áno. Desaťročný Adam hrá za žiakov, o päť rokov staršie dvojčatá – Toník je obranca, Honzík útočník – za kadetov. Chodievam na ich zápasy, vždy ich to poteší. Pýtajú sa ma na názor, nechajú si poradiť. Máme z nich radosť. {* koniec-sablona *}
TV Pravda: Dárius Rusnák rozpráva o legendárnom útoku s Vincentom Lukáčom a Igorom Libom, ktorého sa báli aj Sovieti. Spoločne priviedli hokejistov Československa k striebru z olympiády v Sarajeve i titulu majstrov sveta v Prahe.